V INDONÉZII ŽIL EŠTE PRED 18 000 ROKMI PARTNERSKÝ DRUH HOMO SAPIENS, KTORÝ VZRASTOM PRIPOMÍNAL SKÔR HOBBITOV STVORENÝCH TOLKIENOM

Senzačné kosti a lebka z ostrova Flores

Na ostrove východne od Jávy sa našli kosti dosiaľ neznámeho člena ľudského rodu.

Jaskyňa Liang Bua na indonézskom ostrove Flores.

Aj keď bol dospelý, výškou postavy pripomínal skôr hobbitov, výtvory fantázie J. R. R. Tolkiena. V čase, keď tento tvor žil, už náš druh Homo sapiens dávno osídlil okolitú juhovýchodnú Áziu i Austráliu.

V paleoantropológii, náuke o ľudských prapredkoch, je to jeden z najvýznamnejších objavov za posledné polstoročie. Provokuje existujúce predstavy o ľudskej evolúcii a súčasne ich aj dokresľuje.

Jaskyňa nad riekou

Objav uskutočnil sedemčlenný tím z Austrálie a Indonézie. Pri analýze pomohlo ďalších desať vedcov, aj z Kanady, Holandska a Veľkej Británie. V Nature uverejnili dve štúdie.

Vedúcim autorom prvej, opisujúcej nový ľudský druh, je Peter Brown z Novoanglickej univerzity v Armidale (Nový Južný Wales, Austrália). Druhej, ktorá sa sústreďuje na archeologický kontext a datovanie, zasa jeho kolega Mike Morwood.

Unikátny nález pochádza z jaskyne Liang Bua na indonézskom ostrove Flores, východne od Jávy a presne na juh od Celebesu (Sulawesi). Leží v nadmorskej výške 500 metrov, asi v dvoch pätinách cesty medzi mestami Ruteng a Reo. Vznikla v treťohorných vápencoch údolia rieky Wae Racang. Vo vchode je široká 30 metrov a vysoká 25 metrov. Siaha približne 40 metrov do skalného masívu. Dnes leží asi 200 metrov od rieky, ktorá tečie pod piatimi úrovňami terás o 30 metrov nižšie.

Lebku, sánku, panvu a kosti nôh, sčasti ešte skĺbené, patriace dosiaľ neznámemu príslušníkovi ľudského rodu, sprevádzali zvieracie kosti a kamenné artefakty. Vek kostry určili približne na 18 000 rokov.

Ani australopitek, ani Pygmej

Zvlášť pozoruhodná je výška tvora, má iba meter. Mozgová kapacita lebky je tiež anomálne nízka - 380 kubických centimetrov (ccm). To zodpovedá oveľa starším australopitekom. Tí zrejme predstavujú spojnicu medzi predkami šimpanzov a ľudským rodom Homo. Žili v Afrike pred 7-1,2 milióna rokmi.

Tvor z Floresu však nebol australopitek. Podrobnosti nájdených kostí, zvlášť lebky a chrupu, ho jednoznačne priraďujú k Homo. Hoci oproti jeho dosiaľ známym pravekým zástupcom s najmenším mozgom (650 ccm) mal iba zhruba polovičný mozog. Brown s kolegami ho pomenovali Homo floresiensis.

Nebol však ani obdobou dnešných Pygmejov z rovníkových pralesov v Afrike. Tí totiž, aj keď merajú 1,4-1,5 metra, majú typicky ľudskú mozgovú kapacitu. Ich malá výška, adaptácia na prales, vzniká zabrzdením rastu v puberte, keď už je mozog anatomicky vyvinutý.

Zakrpatený ostrovný život

Flores v ére človeka vždy delili od pevniny rozsiahle vodné plochy. Človek sa naň mohol dostať iba na nejakom plavidle. Najstaršie kamenné nástroje na ostrove majú vyše 800- tisíc rokov. Áziu osídlil ako prvý Homo erectus, odvodený z Homo ergaster. Afriku opustil pred asi 1,8 milióna rokov a po južnom okraji ázijského kontinentu prenikol až do severovýchodnej Číny a indonézskej oblasti. Jeho zástupcovia osídlili aj Flores a zrejme im patria spomenuté staré nástroje.

Neskôr ich tam však postihlo to, čo sa inde vo svete stalo mnohým živočíšnym druhom izolovaným na ostrovoch. Pri malej populácii postupne anatomicky zakrnpateli. Aj pri fosíliách Homo floresiensis sa našlo veľa kostí trpasličích slonov z rodu Stegodon. Očividne ich títo praľudia lovili.

Prechod k trpasličej forme nemusel trvať dlho. Napríklad trpasličie slony na Sicílii a Malte sa zmenšili zo štyroch na jeden meter za necelých 5000 rokov. Okrem malej populácie k tomu prispeli obmedzené ostrovné zdroje.

Praveký holokaust aj v juhovýchodnej Ázii?

Pred asi 100 000 rokmi opustila Afriku druhá vlna ľudských migrantov, príslušníkov nášho vlastného druhu Homo sapiens. Na čiernom kontinente sa vyvinul z iných potomkov Homo ergaster (najstaršie fosílie majú 160 000 rokov). Rýchlo osídlil Európu a Áziu, kde vyhubil alebo vytlačil do nehostinných oblastí predchádzajúcich ľudských obyvateľov.

Nenašli sa žiadne zreteľné znaky zmiešavania staršej a novšej ľudskej populácie. V Európe tento praveký holokaust postihol neandertálcov. Od doby pred 28 000 rokmi po nich niet stopy. Mohla za to naozaj klíma? Ťažko, veď neandertálci predtým vydržali aspoň dve doby ľadové. Bol za tým takmer určite tlak novopríchodiacich Homo sapiens.

Oba druhy existovali vedľa seba prinajmenšom niekoľko tisíc rokov. Na Jáve sa našli príznaky možnej súčasnej prítomnosti Homo erectus a Homo sapiens pred asi 20 000 rokmi.

O čom hovorí objav z Floresu

Objav z Floresu ukazuje, že juhovýchodná Ázia (a svet) bola v tom čase z hľadiska súbežného výskytu ľudských foriem naozaj pestrá. Homo sapiens tam žil desaťtisíce rokov predtým, ako v Liang Bua zomrel nájdený tvor. Dôkazy styku oboch druhov sa však zatiaľ nenašli.

V Nature unikátny objav komentovali paleoantropológovia Marta Mirazónová Lahrová a Robert Foley z Cambridgeskej univerzity (Veľká Británia). Taká nedávna existencia iného ľudského druhu na našej planéte podľa ich slov berie dych. Globálna dominancia Homo sapiens je očividne mladšieho dáta, ako sa myslelo. Veľmi široká panva naznačuje, že tvor z Liang Bua bol ženou. Mohlo to prispieť aj k nízkej postave.

Tak či onak, títo izolovaní ostrovní praľudia ukazujú, že adaptácia na prostredie v podobe ostrovného zakrpatievania, v minulosti zistená iba v prípade zvierat, sa kedysi výrazne prejavila aj v našom ľudskom rode.


Peter Brown pracuje s novobjavenou lebkou.

Mike Morwood (uprostred) v teréne. FOTO - PETER BROWN, MIKE MORWOOD

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. S dobrým pivom leto chutí
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  10. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 37 246
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 771
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 20 969
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 762
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 167
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 6 014
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 630
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 614
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 357
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 755