Slovensko je v Európskej únii najzaostalejším štátom v rozvoji e-governmentu, moderných elektronických spôsobov komunikácie štátu s občanmi a firmami. Vyplýva to z najnovšej štúdie analytickej sekcie časopisu Economist "E-government v strednej Európe".
Slovensko stále zaostáva nielen za susedmi z V4, všetkými pobaltskými štátmi či Slovinskom, ale štátna správa je podľa Economistu v porovnaní so Slovenskom modernejšia aj v Turecku. Za nami sú už len Rumunsko a Bulharsko.
V čom zaostávame
Economist hodnotí pokrok jednotlivých krajín v šiestich oblastiach. Slovensko skončilo najlepšie, na piatom mieste z jedenástich hodnotených krajín, v kvalite infraštruktúry. Správa teda vyvracia populárny mýtus, že hlavnou brzdou rozvoja e-governmentu je malý počet Slovákov používajúcich nové technológie. Pravdou je opak - obyvatelia Slovenska používajú počítače či internet viac, ako mnohí susedia, no zatiaľ nedostali možnosť uľahčiť si vďaka nim vybavovanie úradných záležitostí.
Najhoršie hodnotenie Slovensko získalo v kategórii Vízia a činnosť vlády. "Medzi krajiny najpomalšie reagujúce na elektronické výzvy patria Slovensko, Bulharsko a čiastočne Maďarsko," píše sa v správe, podľa ktorej je najväčšou brzdou rozvoja na Slovensku práve absencia vízie a strategického myslenia na strane vlády.
Veľmi slabo rozvinuté sú na Slovensku najmä online služby pre občanov (9. miesto z 11 krajín), o niečo lepšie sme na tom v službách pre firmy, v hodnotení vzdelanostnej úrovne (7. miesto) a v "e-demokracii" (6. pozícia).
V poslednej spomenutej oblasti správa ako pozitívum uvádza niekoľko kampaní, v ktorých vláda i regionálne inštitúcie zisťovali názory občanov prostredníctvom internetu. Na regionálnej úrovni však podľa slovenského analytika Economistu zatiaľ chýba politikom presvedčenie, že zavedenie elektronických služieb by im mohlo priniesť body u voličov.
Neplnenie cieľov neprekáža
Plán rozvoja e-governmentu stanovuje program eEurope+, ku ktorému sa prihlásili všetci noví členovia Európskej únie aj kandidátske krajiny. Správa však kritizuje laxný prístup EÚ k hodnoteniu stavu plnenia týchto záväzkov. Ako príklad sa uvádza Slovensko, ktoré "nesplnilo množstvo zo svojich cieľov a termínov", no nedostalo za to od Európskej komisie nijaké pokarhanie.
Slovensko sa uvádza aj ako príklad zaostávania východnej Európy v zavádzaní modernej legislatívy potrebnej pre rozvoj e-governmentu, keď napríklad zákon o elektronickom podpise platí od roku 2002, ale až tento rok sa objavili prvé dve funkčné certifikačné autority. Pozitívnym príkladom sú naopak Estónsko a Česko, kde tvorcovia legislatívy dokážu rýchlo reagovať na novú situáciu a potreby digitálneho veku.
Traja lídri
Elektronicky najvyspelejšími krajinami sú podľa správy Estónsko, Česko a Slovinsko, ktoré už výrazne pokročili v zavádzaní služieb umožňujúcich vybavovanie úradných vecí cez internet a nachádzajú sa približne na úrovni Veľkej Británie a pred Holandskom. Správa oceňuje napríklad český systém verejného obstarávania formou internetových dražieb, ktorý zabezpečuje transparentnosť prideľovania verejných zákaziek a šetrí štátu peniaze.
Estónsko je zasa pre západnú Európu vzorom v rozvoji e-demokracie, spôsobov, ako môžu priamo občania prostredníctvom internetu zasiahnuť napríklad do tvorby zákonov. Správa chváli aj jeho systém umožňujúci podávať daňové priznania aj množstvo rôznych žiadostí cez internet, čo presne kopíruje skutočné potreby a záujmy občanov. Tým štát umožňuje napríklad aj internetové vyhľadávanie v ich minulých záznamoch a dokumentoch, ktoré o nich vedie, čo ich odbremeňuje od nutnosti osobnej návštevy úradov.
Ocenenia do Košíc a Nitry
Projekt Webocracy zavedený na košickom sídlisku Dargovských hrdinov a v Ťahanovciach získal minulý týždeň na konferencii ITAPA ocenenie za novú elektronickú službu, ktorá prináša najväčší úžitok občanom. Projekt umožňuje ľuďom priamo elektronicky komunikovať s konkrétnym zodpovedným úradníkom a zapájať sa do rozhodovania v samospráve. Od jeho zavedenia sa priemerný čas odpovede na podania občanov znížil z 21 na šesť dní. Počet žiadostí podaných na papieri sa znížil o polovicu a až dve tretiny žiadostí o informáciu už dnes prichádzajú elektronicky.
Na konferencii sa odovzdávali aj ceny Zlatý Erb pre najlepšie webové stránky samospráv. Vo svojich kategóriách zvíťazili mesto Nitra (www.msunitra.sk), Košický samosprávny kraj (www.kosice.regionet.sk) a obec Chocholná-Velčice (www.chocholna-velcice.sk). Za najlepšiu elektronickú službu samospráv odmenila porota mesto Martin, ktoré má kvalitne spracovanú sekciu Vyhľadávacia služba v uzneseniach mestského zastupiteľstva. Najlepšiu bezbariérovú stránku vhodnú aj pre slabozrakých má Nová Dubnica (www.novadubnica.sk), najlepšiu stránku pre mobily Ružomberok (www.wap.ruzomberok.sk). (tb, sita)
Stupeň rozvoja e-governmentu (na škále 1-10)
1. Estónsko 5,87
2. Česko 5,67
3. Slovinsko 5,33
4. Poľsko 4,74
5. Maďarsko 4,69
6. Turecko 4,64
7. Litva 4,62
8. Lotyšsko 4,58
9. SLOVENSKO 4,44
10. Rumunsko 3,99
11. Bulharsko 3,71
Zdroj: Economist Intelligence Unit, www.eiu.com/eGovernmentInCentralEurope/
