Únoscovia v Iraku sa minulý týždeň rozhodli, že austrálskeho rukojemníka prepustia namiesto toho, aby ho popravili, na základe informácií, ktoré o ňom našli cez Google. Len týždeň predtým sa americkému vyšetrovateľovi zo štátu Washington podarilo zistiť cez Google totožnosť obete dopravnej nehody, o čo sa tradičnými vyšetrovacími metódami a pátraním v policajných databázach neúspešne snažil od jej smrti v roku 1993.
Ak mnohí hovoríme s internetovými priateľmi častejšie, než s vlastnými susedmi, bude pre nás zlý posudok Google raz nebezpečnejší, ako zlý názor kolegov?
Presurfujte svoje ego
Hľadali ste už na Google svoje vlastné meno? Urobila tak už tretina mužov a pätina žien a zvyk hľadať samého seba má už aj špeciálny názov - egosurfing. "Prvýkrát som sa vyhľadal v práci a dostal som 30-tisíc odkazov. O zvyšok pracovného dňa bolo postarané," spomína Geoff Boucher z denníka Los Angeles Times, ktorý vďaka egosurfingu najskôr objavil, že na opačnom konci zemegule má menovca, a potom dostal depresiu z toho, že jeho menovec je oveľa vzdelanejší a inteligentnejší.
Egosurfing však nemusí byť len zábavkou, ale napríklad aj nevyhnutným prvým krokom k skvelej novej kariére. Čoraz viac personalistov totiž používa Google na získavanie informácií o uchádzačoch o zamestnanie i overovanie údajov uvedených v životopisoch.
Wall Street Journal ako typický príklad uvádza skúsenosť amerického personalistu, ktorý pri googlovaní jedného z uchádzačov objavil na webe mierne odlišnú verziu jeho životopisu, v ktorej sa uvádzali aj dve jeho ďalšie zamestnania. Personalista usúdil, že adepta z nich vyhodili, a preto sa ich pokúsil zatajiť, a z ďalšieho výberu uchádzača vyradil.
Lustrovať vás však pravdepodobne nebudú len budúci, ale aj terajší šéfovia a kolegovia. Podľa prieskumu Harris Interactive približne štvrtina používateľov internetu už niekedy googlovala svojich kolegov, klientov alebo nadriadených. Vo viac než polovici prípadov uviedli ako dôvod len čistú zvedavosť, hoci často hľadali len kontaktné informácie. "Internetové lustrácie" používajú oveľa častejšie muži, než ženy.
Na rande s Google
Noviny New York Observer zasa nedávno upozornili, že Google sa stáva už aj nástrojom ovplyvňujúcim ľúbostné životy ľudí. "S Google je ľahké zistiť, či sa vaša nová láska niekedy dostala do správ, uverejnila nejaký článok, či ju niekedy vyšetrovali kvôli podvodu alebo - čo by bolo ešte horšie - niekedy prispela zaľúbeným textom do diskusného fóra o skupine Backstreet Boys," píše autorka, podľa ktorej v New Yorku googluje svoje nové známosti "každý".
Najjednoduchším príkladom využitia internetu je zistiť záľuby vyvoleného či vyvolenej a prispôsobiť tomu miesto stretnutia či tému rozhovoru, v ktorom ho chceme zaujať. Údajne je však mimoriadne dôležité neprezradiť, že ste partnera hľadali na internete - na mnohých to totiž pôsobí ako zvrhlá forma voyerizmu.
Ako sa brániť
Ak ľudia objavia na internete sami o sebe niečo nelichotivé, zväčša ide o ich vlastné výtvory z minulosti. Medzi vašimi príspevkami do internetových diskusných fór, článkami do školského časopisu či e-mailami (ktoré ich prijímateľ zverejní) sa môže nachádzať množstvo vecí, na ktoré po pár rokoch už nebudete práve hrdí.
Ak sa teda rozhodnete podpisovať na webe napríklad petíciu za legalizáciu mäkkých drog alebo diskutovať o svojej chorobe či o svojom zamestnávateľovi, zvážte použitie prezývky, prípadne namiesto krstného mena uveďte len iniciálku.
Ak sa už neželané informácie na webe o vás objavia, môžete sa pokúsiť kontaktovať správcu stránky a požiadať ho o ich odstránenie (zväčša však neuspejete). Prinajmenšom však buďte pripravení na to, akú odpoveď ponúknete, ak sa vás niekto na "internetovú minulosť" opýta.
Internet dôveryhodnejší ako rodina?
Ak muži potrebujú radu, takmer polovica z nich sa obráti najskôr na internetový vyhľadávač, tretina na členov rodiny a štvrtina na partnerku. Ženy naproti tomu stále uprednostňujú najmä poradu s rodinou. Také sú výsledky prieskumu objednaného internetovým vyhľadávačom MSN.
Muži sú pri vyhľadávaní netrpezlivejší, zväčša si prezrú len prvé dve alebo tri nájdené stránky a ak nenájdu odpoveď, zmenia formuláciu svojej otázky. Tá má zväčša len dve slová. Ženy si naproti tomu v priemere prezrú až šesť - sedem stránok a do vyhľadávača zadávajú v priemere tri slová.
Ženy využívajú internet oveľa častejšie na získavanie informácií o zdraví - robia to až dve tretiny žien, no len 42 percent mužov.
