Washington 25. októbra (TASR) - V strede Mliečnej cesty neexistovala nikdy šanca na vznik života. Konštatovali to astronómovia, ktorý tento región našej Galaxie pozorovali teleskopom umiestneným v Antarktíde. Každých asi 20 miliónov rokov sa tu totiž vyskytne búrlivé obdobie vzniku hviezd a následné výbuchy supernov oblasť sterilizujú smrtiacim žiarením, píšu v časopise The Astrophysical Journal Letters.
Pre svoju prácu použili vedci 170 centimetrový Antarctic Submillimeter Telescope and Remote Observatory (AST/RO), ktorý ako jediný na svete umožňuje pozorovania rozsiahlych častí oblohy v submilimetrovej oblasti.
Fázy zrodu hviezd spôsobujú plyny, ktoré sa najprv zhromažďujú v prstenci vzdialenom asi 500 svetelných rokov od stredu Mliečnej cesty. Plyny sa tu hromadia pod vplyvom rotujúceho regiónu hviezd v strede Mliečnej cesty s priemerom asi 6000 svetelných rokov. Jeho účinkom je plyn stále obohacovaný novým materiálom, až dosiahne kritickú hustotu a kolabuje smerom k stredu Mliečnej cesty. Plyn je pritom stlačený, v dôsledku čoho sa začne búrlivá fáza zrodu hviezd, v angličtine nazývaná starburst.
Takéto procesy prebiehajú v mnohých galaxiách, vrátane Mliečnej cesty. Ďalšia hektická fáza čaká jej stred v astronomickom meradle v ani nie tak vzdialenej budúcnosti. "Stane sa to pravdepodobne v nasledujúcich desiatich miliónoch rokov," tvrdí Antony Stark z Harvardovho-Smithsonianovho centra pre astrofyziku. Merania totiž ukázali, že hustota plynového prstenca sa opäť blíži ku svojej kritickej hodnote.
Astronómovia odhadujú, že tentoraz potečie do centra Mliečnej cesty materiál s hmotnosťou 30 miliónov Sĺnk, s ktorým si však tamojšia čierna diera (tá má hmotnosť len troch miliónov Sĺnk) asi neporadí. "Je to akoby ste chceli naplniť misku na vodu pre psa obrovskou hasičskou hadicou," povedal Stark. Prebytočnej hmoty bude teda dostatok, aby mohli vzniknúť milióny hviezd.
Medzi nimi bude aj množstvo obrov, ktoré veľmi rýchlo vyčerpajú zásoby paliva vo svojom jadre a explodujú ako supernova. Intenzita žiarenia, ktoré sa uvoľní pri týchto explóziách, bude stačiť na vymazanie foriem života na potenciálne existujúcich planétach podobných Zemi. Naša planéta je od tohto nehostinného miesta našťastie vzdialená asi 25.000 svetelných rokov, takže odtiaľ jej nič nehrozí.
