l Ignazio Ciufolini z Univerzity v Lecce (Taliansko) a E. C. Pavlis z University of Maryland (USA) pozorovali v pohyboch satelitov Lenseov-Thirringov jav, čo je strhávanie priestoru rotujúcou hmotou. Potvrdili tým predpoveď Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.
l Jonathan Clayden z Univerzity v Manchesteri (Veľká Británia) s kolegami chemickým "pokrútením" jedného konca reťazcovej molekuly pokrútili druhým, o 23 atómov ďalej. Hoci iba z 2,5 nanometra (1/40 000 hrúbky kancelárskeho hárku), reakciu tým "diaľkovo ovládali".
l Ju-iči Imaniši z Univerzity v Tokiu (Japonsko) s kolegami zachytil drobné trvalé zvýšenie gravitácie pri epicentre veľkého zemetrasenia (Richterov stupeň 8) Tokači-oki z roku 2003.
l Tím Stefana Bronnimanna z ETH (Švajčiarsko) získal, vychádzajúc z globálnej atmosférickej anomálie v rokoch 1940-42, ďalšie dôkazy, že známy klimatický jav El Niňo, otepľovanie tropického Tichomoria raz za 3 až 7 rokov, ovplyvňuje nielen Ameriku a Afriku, ale aj Európu.
l Diane Malasarnová z Caltech (USA) s kolegami identifikovala bakteriálny gén, ktorý môže spôsobiť uvoľnenie arzénu zo sedimentov do zdrojov pitnej vody. Funkciu tohto génu (arrA) doložila na baktériách vo vodnom rezervoári Haiwee v kalifornskom Olancha (na obrázku).
l Hughes Roest Crollius z École Normale Supérieure (Francúzsko) s kolegami sekvenoval najmenší známy genóm (súhrnná genetická informácia) stavovca - ryby štvorzubca druhu Tetraodon nigroviridus. Tvorí ho 21 chromozómov s vyše 300 miliónmi "písmen" DNA.
l Derek Siveter z Univerzity v Oxforde (Veľká Británia) s kolegami na základe fosílie starej 425 miliónov rokov digitálne zrekonštruoval predka morských pavúkov a dokázal, že tieto tvory naozaj patria medzi klepietkavce, tak ako bežné pavúky, škorpióny a ostrochvosty.
l Acuši Hirao z Keio University (Japonsko) s kolegami zistil na myšiach, že po inaktivácii génu ATM im zlyháva krvotvorba v kostnej dreni. Obnova funkcie ATM tento defekt napráva.
l Tím Barta Vanhaesebroecka z Ludwig Institute for Cancer (Veľká Británia) odhalil pokusmi s myšami kľúč k alergickým reakciám. Je ním bielkovina fosfoinozitídová 3-kináza (PI(3)K) delta. Uvolňuje sa v žírnych bunkách po stretnutí s alergénmi. Jej vyradením reakcie slabnú.
l Umut Özcan z Harvard Medical School (USA) s kolegami pomocou myších a bunkových modelov odhalil, ako obezita vedie k diabetu typu 2. Spúšťa stres endoplazmatického retikula (sieť membrán pre syntézu a spracovanie bielkovín) v pečeňových a tukových bunkách.
>
