Editorom knihy Prečo robia múdri ľudia hlúposti? (Ikar, Bratislava, 2004, preložili Eva Sollárová, Tomáš Sollár, Vladimíra Čavojová) je známy americký psychológ Robert J. Sternberg. Pri nedávnej návšteve v Bratislave si zaspomínal, ako na základnej škole robil IQ test. Nedopadol dobre. Keď mu učiteľ oznámil, že to v živote ďaleko nedotiahne, vžil sa do roly hlúpeho žiaka, ktorú mu určil osud v podobe učiteľa. A všetci boli spokojní: učiteľ, že mal pravdu, a žiak, že robí radosť svojmu učiteľovi.
Toto, samozrejme, bol síce pohodlný, ale hlúpy scenár. Sternberg to rýchlo pochopil, o čom svedčí aj táto kniha. Jedenásť autorov v nej rozoberá najrôznejšie otázky, medzi nimi dve zásadné: Prečo ľudia rozmýšľajú a správajú sa tak hlúpo, že nakoniec zlyhajú existenčne a zničia si život? A, čo je ešte horšie, prečo, ak majú moc, svojím hlúpym rozhodovaním ničia mnohých iných ľudí?
"Svet podporuje miliardový priemysel výskumu v snahe určiť, koho jeho inteligencia predurčuje na úspech, ale prakticky nik sa nevenuje skúmaniu, kto túto inteligenciu najlepšie využije, a kto ňou bude len plytvať tým, že jeho konanie bude až dych vyrážať," píše sa v úvode knihy.
Na jej stránkach sa stretneme s Billom Clintonom a Monikou Lewinskou, s francúzskym astronómom Leverrierom, s azda najväčším podvodom v dejinách vedy - s Piltdownským človekom -, ale aj s otcom Sherlocka Holmesa Arthurom C. Doyleom alebo so spolutvorcom evolučnej teórie Alfredom Russelom Wallaceom. Mnohí z nich konali hlúpo práve preto, že boli múdri, a týka sa to aj vedcov, ktorí dlho verili (a tak trochu aj chceli veriť), že fosília priameho predchodcu človeka sa našla na britskej pôde.
Americký prezident však bol špecifický prípad, lebo mal veľkú moc. Ako vysvetlil Sternberg, jeho hlúpe konanie v milostnej afére pramenilo z troch postojov, ktoré ho podnecovali k nerozumnosti: pocit vševedúcnosti, pocit všemohúcnosti a pocit nezraniteľnosti. Ťažko so Sternbergom nesúhlasiť, pretože svoj názor podoprel presvedčivými argumentmi.
Ťažko tiež nesúhlasiť s Diane F. Halpernovou, ktorá v štúdii Sex, lži a audionahrávky píše: "Všímajte si meniace sa trendy vo verejnej mienke a spoločenských normách, ak sa chcete vyhnúť odhaleniu a trestu. Ak vás prichytia v kompromitujúcej situácii, čestnosť bude omnoho menej bolestná než právne a spoločenské dôsledky 'zlého' správania preplneného lžami."
Veľmi optimistické. Konečne sme sa, aspoň v niečom, priblížili nášmu zaoceánskemu vzoru. Veď čo už môže znieť ušiam našej politickej elity aktuálnejšie ako práve tieto, vedecky zdôvodnené slová?
