Zemnú žabku Atelopus varius z Kostariky a Panamy zrejme takmer vyhubila chytridiomykóza.
Prvé globálne zhodnotenie situácie obojživelníkov potvrdilo skoršie správy o vážnom ohrození tejto skupiny živočíchov. Za posledné storočie ju postihol ekvivalent desaťtisícov rokov "normálnej" úrovne vymierania. Upadá oveľa výraznejšie ako vtáky či cicavce.
Oznámil to Simon Stuart a jeho kolegovia z Medzinárodnej únie pre ochranu prírody a prírodných zdrojov IUCN so sídlom vo Washingtone (USA) a z dvoch ďalších ochranárskych organizácií (kostarickej NatureServe a washingtonskej Conservation International).
Bilancia trojročného hodnotenia
Hodnotenie, dotované 1,5 milióna dolárov z federálnych i mimovládnych zdrojov v USA, začali robiť roku 2001. Na výskumoch všetkých známych obojživelníkov sa podieľalo vyše 500 bádateľov z viac ako 60 krajín celého sveta. Súhrnnú správu Stuarta s kolegami uverejnil Science Express. To je online sekcia časopisu Science, kde sa s predstihom objavujú niektoré dôležité výsledky.
Obojživelníkov (najznámejšie sú žaby, ropuchy a mloky) dnes vedci na svete poznajú 5743 druhov. Sú to "banské kanáriky" prírody. Stav ich populácií totiž dobre indikuje narušenie ekosystémov. Zvlášť čistotu vody a ovzdušia. Zhodnotenie ukázalo, že z obojživelníkov plných 1856 druhov, čiže 32 percent, čelí vymretiu. Pri vtákoch je to 12 percent, cicavcoch 23 percent. Zo spomenutých 1856 druhov sa 427 považuje za kriticky ohrozené, 761 za ohrozené a 668 za zraniteľné, podľa škály tzv. Červeného zoznamu IUCN. Navyše nie sú k dispozícii dostatočné údaje o 1300 ďalších druhoch obojživelníkov. Väčšinu z nich vedci tiež považujú za ohrozené.
Od začiatku najdramatickejšieho úpadku v roku 1980 vymrelo najmenej deväť druhov. O 113 druhoch vedci roky nemajú z voľnej prírody žiadne správy. Klesajú populácie 43 percent druhov obojživelníkov, rastú iba pri necelom jednom percente. Populácie približne 27 percent druhov sú stabilné. O populáciách zvyšku druhov sa nevie nič.
Kolumbia, Mexiko, Ekvádor, Haiti...
Najviac ohrozených druhov obojživelníkov je v Kolumbii, 208. Potom v Mexiku (191), Ekvádore (163), Brazílii (110) a Číne (86). Najvyšší podiel ohrozených druhov má Haiti (92 percent).
V Amerike, Karibiku a v Austrálii sa na úpadku obojživelníkov podpísala vysoko infekčná choroba chytridiomykóza (spôsobujú ju mikroskopické huby), ktorá súvisí s klímou, konkrétne s výskytom sucha.
V Severnej Amerike, Európe, Afrike i Ázii je však najväčším problémom úbytok prírodných stanovíšť a poškodzovanie kvality vzduchu a vody priemyslom a poľnohospodárstvom.
Vo východnej Ázii navyše ľudia obojživelníky hojne lovia na rôzne účely. Príčiny v Južnej Amerike a Austrálii, kde žije väčšina rýchlo upadajúcich druhov, sú menej očividné: popri spomenutej chorobe za to môžu azda herbicídy, zvýšená úroveň ultrafialového žiarenia a invazívne druhy.
Vedci volajú po účinných protiopatreniach. Obojživelníky sú ekologicky veľmi dôležité, regulujú napríklad populácie hmyzu a iných bezstavovcov.
Obojživelníky sú jednou z piatich hlavných skupín stavovcov (spolu s rybami, plazmi, vtákmi a cicavcami). Po vtákoch a cicavcoch je to tretia skupina, ktorej súčasnú situáciu vedci aspoň ako-tak reprezentatívne zhodnotili v celosvetovom meradle.
FOTO- DAVID MOYER/WILDLIFE CONSERVATION SOCIETY, HENK WALLAYS, ROBERT PUSCHENDORF
