Jedným zo znakov rodiacej sa civilizácie mohlo byť zakladanie špeciálnych "smetísk" na množiaci sa odpad v istej vzdialenosti od ľudských príbytkov. K takému záveru dospeli archeológovia Tania Hardyová-Smithová a Philip Edwards z Univerzity La Trobe (Austrália). Napísali o tom v časopise Journal of Anthropological Archaeology.
Skúmali lokalitu skorých usadlých ľudí, Natufiánov, obývajúcich územie od dnešného Turecka po Izrael. Konkrétne lokalitu Vádí Hammeh 27 v údolí Jordánu v severnom Izraeli spred 12 000 rokov. Natufiáni boli ešte lovci-zberači, no z veľkej časti už zanechali nomádsky život.
Vádí Hammeh 27 patrí k najstarším známym dedinám. Ležala na strmom hrebeni v rokline, ktorú vyhĺbil jeden z prítokov Jordánu. Bádateľská dvojica tam pri dvoch kamenných príbytkoch našla vyše 439 000 kusov rôzneho odpadu. Podobne to vyzerá aj na iných lokalitách Natufiánov v okolí.
Porovnanie s osadami neskorších neolitických poľnohospodárov však ukazuje, že ľudia sa časom stali poriadkumilovnejšími. Odpad už neodhadzovali hneď vedľa príbytkov, ale na smetiská, ležiace ďalej. Očividne z nutnosti.
"Natufiáni trpeli skutočnou odpadovou krízou," komentuje výsledky Austrálčanov archeológ Nigel Goring-Morris z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (Izrael). Hoci dve kamenné stavby vo Vádí Hammeh 27 mohli slúžiť na rituálne stolovanie. Nedostatok hygieny bol podľa neho smrtonosný: Natufiáni mali podľa všetkého vyššiu úmrtnosť ako neskorší poľnohospodári. (urb)
