Londýn 6. decembra (TASR) - "Jeden z rozdielov medzi moderným človekom a ľudoopmi je naša dlhá fáza rastu a vývoja," hovorí Christopher Dean z University College v Londýne. Ako píše v najnovšom čísle časopisu Nature, tento fenomén je oneskoreným výdobytkom ľudskej evolúcie.
Šimpanzy a gorily dospievajú už v 11 až 12 rokoch. Človek na to potrebuje 18 až 20 rokov. Spolu s Alanom Walkerom skúmal Dean rast zubnej skloviny rôznych skamenelín zubov človeka, opíc a pravekých hominidov. Tento faktor je podľa Walkera dobrým meradlom celkového vývoja živej bytosti.
Pri skúmaní fosílnych zubov pod elektrónovým mikroskopom vedci zistili rozdiely v pribúdaní skloviny. Z 13 skúmaných fosílnych fragmentov nevykazoval ani jeden pomalý rast, ktorý je typický pre moderného človeka, uviedol Walker.
Zubná sklovina je priehľadným, tvrdým vonkajším obalom zubov. Počas rastu zuba ju bunky vylučujú vo vrstvách, ktoré sa podobajú letokruhom stromov.
"Prvý dentálny dôkaz rastovej periódy podobnej perióde moderného človeka sme našli u fosílie neandertálca, ktorý žil pred asi 120.000 rokmi," povedal Walker. Zuby fosílií australopitékov, ktorí žili pred asi štyrmi až jedným miliónom rokov, ako aj skamenelín človeka vzpriameného (Homo erectus) z obdobia pred asi 1,5 miliónom rokov, sú charakteristické vývojom, ktorý má bližšie k ľudoopom.
V prípade človeka vzpriameného, prvého zástupcu druhu Homo, toto zistenie vedcov prekvapilo. Tento hominid už mal viacero znakov moderného človeka - telesné proporcie, hmotnosť, relatívne malé zuby a sánkové kosti. Jeho mozog bol ale pomerne malý. "Vyzerá to tak, že naša spomalená fáza rastu je pomerne nedávnym evolučným prispôsobením sa, ktoré išlo ruka v ruke so zväčšovaním sa mozgu a to sa začalo tiež relatívne nedávno," konštatoval Alan Walker.
