;) |
Mám rád adventúry. Mám rád logické hádanky. Jedno k druhému neodmysliteľne patrí. Všetci hráči adventúr však vedia, že v záujme posúvania príbehu sú autori často prinútení upúšťať od logiky a nechať priestor niekedy až nemiestnej fantázii. Už klasickým príkladom je zelektrizovaný pes–kľúč z kultovej hry 6 dní, 7 nocí. Existujú však aj tvorcovia, pre ktorých je logika na prvom mieste. Dokonca na tak strašne prvom mieste, že príbeh sa tu stáva len podružnosťou, ako vo väčšine akčných hier. Je to tak dobre?
Po Mystoch a Schizmoch hodili Streko-Graphics pod ochrannými krídlami DreamCatcheru do ohníka ďalšie polienko vo forme adventúry, ktorá ňou vlastne nie je. Ale nepredbiehajme. Po vzore Mystu, aj tu existuje niekoľko alternatívnych svetov, medzi ktorými je možné cestovať pomocou prsteňov. Keďže prstene sú mocné, musí ich strážiť Klan strážcov, do ktorého patrí aj naše alter ego – študent Umang. Z intra sa dozviete, že pomocou prsteňov sa dajú vytvárať nové svety a kto ich všetky získa a spojí s istými artefaktmi, bude najväčší boss. A je to práve Umang, ktorý ide preventívne zachrániť svet ukrytím všetkých týchto záležitostí. Následne ste vrhnutí do prvého tematického sveta, ktorý vás obdaruje pohľadom na veľké množstvo tmavozelenej zelene s niekoľkými podivnými mechanickými konštrukciami.
Ako už bolo spomenuté, pôjde hlavne o hádanky a hlavolamy. Príbeh teda tvorí len tmel medzi nimi a slúži ako zámienka na presúvanie sa medzi svetmi. V každom z nich sa poriadne zapotíte. Hlavolamy totiž nie sú tvorené žiadnymi jednoduchými skladačkami a posúvaním kadečoho. Svety Aury je miestom bizarných strojov a mechanizmov. Pre postup v hre budete tráviť hodiny a hodiny zúfalstva nad rozmýšľaním o funkcii rôznych páčok a tlačítok a kľúčov. Z polcesty do blázninca vás často vráti veľmi vítaná pomoc vo forme denníka, v ktorom nájdete graficky riešené nápovedy k jednotlivým mechanizmom. Najprv ich ale musíte nájsť, či už v knihe na stojane alebo nakreslené na stene a podobne. Odmenou za kruhy pod očami vám bude neopísateľný pocit šťastia a hrdosti, keď sfunkčníte ten-ktorý mechanizmus. Koniec koncov, to je aj cieľom hry.
;) | ;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 8 / 10
Aura beží na engine z prastarého Atlantisu. Výsledkom je veľmi pekne a detailne vykreslené pseudo 3D prostredie, z ktorého by som bol v extáze nebyť jedného faktu. Všetko je až hrozivo statické. Pár svetielok a niečoho hýbajúceho sa síce nájde, ale v zásade som mal pocit, že som na svete sám. Na druhej strane to prospievalo mystickej atmosfére hry. Odhliadnuc ale od tohto statického faktu, čaká na vás naozaj pekná vizuálna show. Prvý svet, Ademika Valley som už opísal. Z neho sa presuniete do zasneženého Dragastu, ezoterického Na-Tiexu a svoju púť dokončíte n Islands of Unity, teda Ostrovoch jednoty (nemýliť si so známym obchodným reťazcom :).
INTERFACE 8 / 10
Po jednoduchom úvodnom menu s trošku neprehľadne/neštandardne vyriešeným saveovaním sa na hru pozeráte z pohľadu prvej osoby. Medzi jednotlivými lokáciami sa nepresúvate plynulo, ale skokom. Funguje to tak, že v „obrazovke“ v ktorej sa nachádzate, sa môžete ľubovoľne o 360° otáčať. V diaľke vidíte ďalšie lokácie. Tie prístupné spoznáte podľa kurzora, ktorý sa zmení v smerovú šípku, ak sa tým smerom dá presunúť. Kliknete a... krátka animácia vás presunie. V spodnej časti obrazovky máte jednoduchý inventár, predmety beriete kliknutím na ne, používate ich prenesením na aktívny objekt. Klasika.
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Ak patríte k fanúšikom Mystu/Schizmu alebo máte veľa voľného času, ak chcete skúsiť niečo nové (stále je reč o POČÍTAČOVÝCH hrách) a máte pevné nervy a trpezlivosť matky trojičiek, bude vás Aura baviť. Až umelecké prevedenie mechanizmov a rôznorodé svety vo vás zanechajú príjemný dojem a zároveň si potrénujete šedú kôru. Ak ale máte radi skôr adventúry typu Syberia a aj tam siahate po pár neúspechoch po návode, neprejdete ani prvým hlavolamom. Aura nie je hra pre použitie návodu. Jej kúzlo spočíva práve v dobrom pocite zo schopnosti rozlúštiť aj tie najťažšie hádanky. Na atraktivite jej ale uberá prakticky nulový príbeh, ktorý by mal byť v každej hre, ktorá sama seba pokladá za adventúru, byť v trošku vyspelejšej forme.
;) | ;) | ;) | ;) |
MULTIPLAYER
Hra neobsahuje multiplayer. Dovolím si však poznamenať, že pri použití emailovej komunikácie, chatu alebo mikrofónu si môžete s kolegom radiť, prípadne zanadávať na niektoré hlavolamy, čím docielite istú formu multiplayeru (aj keď uznávam, že z technologického hľadiska veľmi primitívnu).
ZVUKOVÉ EFEKTY 3 / 10
Katastrofa. Nemôžem kritizovať kvalitu zvuku. Všetky 4 efekty sú veľmi profesionálne spracované. Ale vážne. Aura je z prehľadom najtichšia hra, ktorú som kedy hral ak nerátam Sid MeIer´s Colonization na otcovom prastarom notebooku asi 10 rokov dozadu. Úspešná hra jednoducho musí vydávať zvuky, zvuky a ešte raz zvuky, ktoré sú vierohodné, ktoré navodia atmosféru a ktoré ju oživia. V tomto prípade treba skôr oživiť hráča.
HUDBA 4 / 10
Detto. Typ hry priam vyzýva k orchestrálnym melódiám, ku gitarovým partom a flautovým duetám. Bohužiaľ sa dočkáte len fádnej a len sem tam trošku strhujúcejšej hudby, ktorá síce nevadí pri rozmýšľaní, ale silné dojmy tiež nerobí. Škoda preškoda, titulná melódia, ktorú si môžete vypočuť aj na oficiálnej stránke (www.auragame.com) totiž znie výborne a autori mohli obetovať väčšiu časť rozpočtu na tento veledôležitý aspekt.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Zabudnite na umelú inteligenciu, dôležitá je tá vaša. Náročnosť hlavolamov je pomerne vysoká, aj keď to nie je až taký hardcore ako Myst. Rozhodne však Auru nedohráte za týždeň, teda pokiaľ nie ste herný redaktor na plný úväzok resp. nemáte mononukleózu a nemôžete vychádzať z domácej karantény. Úporne rozmýšľať sa totiž nedá príliš dlho, preto má Aura dlhšiu životnosť. Sem tam je to síce dosť prekomplikované, ale ak hľadáte výzvu, našli ste ju.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Nebudeme si klamať, Aura je kópia Mystu, s trochou agresie by sa dalo povedať, že ide o plagiát. Nebudeme ale príliš tvrdí, pretože určite za ňou stojí veľa kvalitnej práce a vidieť aj výsledky. Na prvotinu vývojárskeho tímu je to výborné, podávam ruku grafikom.
Autor: Mišo Andris
