Vyplýva to z dlhoročného výskumu dvoch amatérskych astronómov, ktorí o svojom objave píšu na stránkach amerického časopisu Astronomy.
Kométa mala pred vstupom do atmosféry priemer 1100 metrov. Pravdepodobne vo výške 70 kilometrov sa rozpadla a jej úlomky zanechali jedno z najväčších meteoritových polí na svete s rozmermi 58 krát 27 kilometrov.
"Celá oblasť musela byť desaťročia spustošená," konštatujú amatérski astronómovia Gerhard Benske a Werner Mayer. Ich závery podporili aj geológ Kord Ernstson a mineralóg Ulrich Schüssler z univerzity vo Würzburgu.
Najväčší samostatný kráter, ktorý po kométe zostal, má 370 metrov a dnes ho vypĺňa Tüttenské jazero. Prvé stopy po dopade kométy našli vedci v roku 2000. Išlo o horniny obsahujúce vzácne chemické zlúčeniny xifengit a gupeiit zo skupiny železa-kobaltu-niklu.
Ďalšie indície získali vedci z historických prameňov rímskej ríše, spomínajúcich dážď kameňov, ako aj z letokruhov dubov v Írsku, ktorých rast sa v roku 207 pred n. l. spomalil. Mohol to spôsobiť veľký oblak vyvrhnutého materiálu, ktorý po dopade kométy zakryl Slnko.
