* Megan Maddenová z Virginia Tech (USA) s kolegami tvrdí na základe vlastností minerálu jarositu, skúmaného roverom Opportunity, že kvapalná voda na Marse jestvovala iba krátko.
* Podľa tímu Lindy Kahovej z University of Tennessee (USA) sa obsah kyslíka po začiatku jeho hromadenia v zemskej atmosfére pred 2,2 miliardami rokov vyše 1 miliardy rokov držal na 5-15 percentách dnešnej hodnoty. Znateľne stúpol až pred 800 miliónmi rokov.
* Edward Cook z Lamont-Doherty Earth Observatory (USA) s kolegami zistil, že v posledných 1200 rokoch sa silné suchá na americkom Západe zhodovali s celkovým otepľovaním klímy.
* Tím Jefa Huismana z Universiteit van Amsterdam (Holandsko) vysvetlil záhadnú hojnosť typov rastlinného planktónu v úsekoch mora s rovnakými vlastnosťami. Jednotlivé druhy tohto planktónu využívajú rôzne rozpätia vlnových dĺžok slnečného svetla.
* Eric Espagne z Université Paris-Sud (Francúzsko) s kolegami zistil, že parazitická osa Cotesia congregata využíva ako zbraň vírus. Vstrekuje ho do húseníc spolu s vajíčkami (na obrázku zo Science), aby zasiahol ich imunitný systém a vývoj. Gény vírusu sa tomu prispôsobili.
* Tím Williama Jefferyho z Univerzity v Marylande (USA) zistil analýzou génov embryí slepej jaskynnej ryby druhu Astyanax mexicanus z Mexika, že jej slepotu nevyvolali mutácie génov vývoja oka pri nevyužívaní zraku, ale pozitívny evolučný tlak prírodného výberu.
* Dean Felsher zo Stanfordovej univerzity (USA) s kolegami dosiahol u myší s hepatocelulárnym karcinómom (forma rakoviny pečene) obrátenie tvorby tumorov biochemickým "vypnutím" onkogénu Myc. Rakovinové bunky sa začali správať normálne. Avšak iba do reaktivácie Myc.
* Tímy Michaela Rosbasha z Brandeis University (USA) a Francoisa Rouyera z Institut de Neurobiologie Alfred Fessard CNRS (Francúzsko) objavili v mozgoch mušiek drozofíl dvoje oddelené "hodiny" v podobe skupín neurónov, ktoré podnecujú ich rannú a večernú aktivitu.
* Diego Fraidenraich z Memorial Sloan-Kettering Cancer Center (USA) s kolegami napravil injekciou embryonálnych kmeňových buniek smrteľný srdcový defekt myších embryí. Sčasti sa to podarilo aj u neskoršieho potomstva injekciou ešte nebrezím samiciam s rovnakým vrodeným defektom.
* Tím Andrea Mechelliho z University College London zistil, že dvojjazyční ľudia majú hustejšie sivé bunky v ľavej spodnej temennej oblasti mozgu. Tento jav je tým výraznejší, čím skôr si títo ľudia osvojili druhý jazyk a čím lepšie ho ovládajú.
