t druhov. Vedci si pôvodne mysleli, že trvalo desať miliónov rokov. Teraz pribudol ďalší dôkaz, že bolo oveľa kratšie.
Loic Villier z University Provence v Marseille (Francúzsko) a Dieter Korn z Prírodovedného múzea pri Humboldtovej univerzite v Berlíne (Nemecko) skúmali amonity, skupinu morských ulitníkov. Ich fosílny záznam, čo sa týka bilancie počtu druhov, nie je úplný, preto sa bádatelia sústredili na skúmanie rozmanitosti tvarov ulít.
Pozornosť venovali takmer 2000 druhom amonitov. Žili od konca karbónu (skorší útvar prvohôr, pred permom) až do triasu (prvý útvar druhohôr), zhruba v rozpätí 300-245 miliónov rokov. Z podrobností ulít sa usilovali vyčítať mieru adaptácie majiteľa ulity na jeho prostredie. Ich cie-ľom bolo zistiť, či vymieranie P-T postihlo všetky amonity, alebo bolo výberové a týkalo sa iba niektorých ich adaptačných skupín. O výsledkoch napísali v časopise Science.
Ukázalo sa, že rozmanitosť ulít amonitov klesala už od karbónu. Trvalo to 30 miliónov rokov a vyvrcholilo vymieraním P-T. Ešte v perme nastalo menšie vymieranie amonitov. Postihlo iba niektoré ich skupiny a spôsobili ho štandardné environmentálne príčiny. V prípade vymierania na prelome permu a triasu však úder postihol všetky amonity. Ak niektoré prežili, bolo to otázkou šťastia, nie dokonalosti adaptácie na prostredie.
Také čosi poukazuje na katastrofický jav. Podľa všetkého mal vesmírnu príčinu - dopad planétky či jadra kométy na zemský povrch. Trval pomerne krátko. (urb)
