Proti vlastným sa nebojuje
Prečo je boj s rakovinou taký náročný? Nádorové bunky boli kedysi zdravé a ich delenie podliehalo prísnej kontrole. No tento stav sa zmenil. Príčin môže byť veľa. Podstatné je, že v dôsledku tejto zmeny sa niektoré bunky "zbláznili" a začali sa nekontrolovateľne deliť, dôsledkom čoho je vznik nádoru.
Nádor je pre telo veľkým nebezpečenstvom. Napriek tomu ho organizmus nevníma ako niečo cudzorodé, škodlivé. Rakovinové bunky sa totiž dokážu veľmi dobre maskovať.
Dôvod je jednoduchý. Imunitný systém, ktorý zabezpečuje ochranu organizmu, rozpoznáva proteínové značky na povrchu buniek. Podľa nich dokáže identifikovať najrozličnejších votrelcov a účinne proti nim zasiahnuť. Nádorové bunky však neobsahujú žiadnu nálepku votrelca, pretože sú telu vlastné. A proti vlastným sa predsa nebojuje.
Ako by mal vyzerať ideálny liek
Ako si teda v takejto zložitej situácii s nádorom poradiť? Núkajú sa chemoterapeutiká, teda látky, ktoré dokážu potláčať nádorový rast. Ich účinok sa však neprejavuje len na rakovinových bunkách. Ničia tiež všetky ostatné bunky organizmu. Čím intenzívnejšie sa bunky delia, tým je účinok chemoterapeutík fatálnejší.
Na jednej strane teda tieto látky ničia rakovinu, no na druhej je ich užívanie spojené s množstvom nežiaducich vedľajších účinkov, ktoré trápia celý organizmus.
Ako by mal teda vyzerať ideálny liek proti rakovine? Mal by byť schopný zastaviť nádorové bujnenie bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnil bunky ostatných zdravých tkanív. Ako to však dosiahnuť, keď nádorové bunky sa navonok nelíšia od ostatných buniek organizmu?
Dve výhody povrchového proteínu
Nie všetko, čo sa na prvý pohľad zdá byť rovnaké, je rovnaké aj v skutočnosti. A práve Arap a Pasqualiniová so svojím tímom ukázali, že existuje istá odlišnosť medzi zdravými a nádorovými bunkami. Tou odlišnosťou je povrchový proteín, ktorý dostal označenie GRP78; okamžite sa stal veľmi sľubným cieľom pre vývoj protinádorových liečiv.
Tento proteín totiž spĺňa dve veľmi dôležité podmienky. Prvou je, že GRP78 sa nachádza na povrchu buniek, teda v pozícii dobre prístupnej potenciálnym liečivám. Druhou je fakt, že ho identifikovali iba na povrchu rakovinových buniek, kým na zdravých sa nevyskytuje. GRP78 totiž patrí do skupiny proteínov, ktoré sa v bunke tvoria iba v stresových podmienkach, a takéto podmienky sú typické práve pre nádory.
Prečo sú rakovinové bunky stresované? Preto, lebo ich dopyt prevyšuje ponuku. Rýchlo sa deliace tkanivo nádoru totiž potrebuje pre svoj rast veľa živín a kyslíka, ktoré mu zabezpečuje krvný obeh. Cievna sieť, ktorá zásobuje nádor, však nie je taká dokonalá ako krvné riečisko zdravých tkanív, preto nevie zabezpečiť dostatok kyslíka pre všetky bunky nádoru. A nedostatok kyslíka znamená pre bunky mimoriadne stresové podmienky, v dôsledku ktorých sa okrem iného vytvára GRP78.
Cieľ riadeného útoku
Arap a Pasqualiniová sa preto pokúsili využiť GRP78 ako cieľ pri útoku na rakovinové bunky. Pripravili krátky reťazec aminokyselín, ktorý sa špecificky viaže na GRP78. Tento reťazec potom spojili s malým proteínom, ktorý dokáže spustiť bunkovú samovraždu. Takto pripravená hybridná molekula mala v krvnom obehu fungovať ako riadená strela, ktorá vyhľadá cieľ a potom naň zaútočí.
Fungovalo to fantasticky. Podľa výsledkov publikovaných v septembrovom vydaní časopisu Cancer Cell, hybridná molekula (presne ako riadená strela) našla a zničila ľudský nádor prostaty transplantovaný do myši bez poškodenia akéhokoľvek iného tkaniva. S rovnako potešujúcim výsledkom sa skončil aj experiment, v ktorom bol použitý nádor pľúc.
Podľa Arapa a Pasqualiniovej bude ďalším krokom séria štúdií posudzujúcich bezpečnosť tejto techniky pre klinické testy na ľuďoch.
Metódu riadenej strely vyvíjajú v priebehu posledného desaťročia s veľkým úsilím mnohé vedecké tímy. Ukazuje sa, že toto úsilie nebolo márne a posunulo ich ďalej v pátraní po ideálnom lieku proti rakovine.
Táto nádejná metóda môže časom zaznamenať úspechy aj v klinickej praxi. Je to dobrá cesta, ako zahnať rakovinu do úzkych.
Autor: PETER KOSA (autor pracuje na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave)
