Ako dnes oznámili britskí vedci, ľudia hovoriaci dvoma jazykmi majú viac šedej hmoty v jazykovom centre mozgu. Táto oblasť je tým väčšia, čím skôr sa dotyční druhý jazyk naučili.
"Šedá hmota v tejto oblasti narastá u bilingválnych osôb v porovnaní s monolingválnymi - a osobitne to platí u raných bilingvistov, ktorí sa druhý jazyk naučili vo veľmi mladom veku," povedal Andrea Mechelli z londýnskej University College. "Úroveň súvisí s dosiahnutou dokonalosťou" v druhom jazyku, dodal.
Aj učenie cudzieho jazyka po dovŕšení 35. roku života vyvoláva zmeny v mozgu, tie však nie sú tak zreteľné ako u osôb, ktoré sa jazyk učia skoro.
"To podporuje myšlienku, že je lepšie učiť sa skoro, lebo mozog má väčšie schopnosti prijať nové jazyky tým, že zmení svoju štruktúru," povedal Mechelli. "Táto schopnosť mozgu časom upadá."
Mechelli a jeho tím k zisteniam dospel porovnávaním snímok mozgov 25 jednojazyčníkov, 25 dvojjazyčných osôb, ktoré sa druhú reč naučili pred piatym rokom života a 33 neskorých bilingvistov.
Všetci dobrovoľníci, ktorí sa na výskume - prezentovanom v časopise Nature - zúčastnili, boli osoby s angličtinou ako materinským jazykom. Všetci skúmaní boli v porovnateľnom veku a dosiahli porovnateľné vzdelanie.
Šedú kôru mozgu tvoria neuróny, mozgové bunky. Vedci nevedia, či zmeny u bilingvistov spočívajú v náraste veľkosti buniek, v náraste ich počtu, alebo náraste počtu prepojení medzi nimi.
Mechelli so svojím tímom teraz plánuje výskum na osobách, ktoré majú problémy naučiť sa cudzí jazyk. Chcú zistiť, či sa ich mozog správa odlišne.
Tiež plánujú výskum osôb, ktoré ovládajú väčšie množstvo jazykov. Cieľom je stanoviť, či je nárast objemu šedej hmoty úmerný počtu jazykov, ktoré zvládli.
