Washington 11. októbra (TASR) - Zrážka galaxií nemusí bezpodmienečne znamenať zánik všetkého, čo v nich dovtedy existovalo. Dokazuje to záber Spitzerovho infračerveného teleskopu, ktorý zachytáva kolíziu dvoch špirálových galaxií pomenovaných Antény vo vzdialenosti 68 miliónov svetelných rokov. Na mieste prelínania týchto útvarov totiž vzniká nová generácia hviezd.
Antény sú klasickým príkladom splynutia dvoch galaxií. Kolízia sa začala asi pred 800 miliónmi rokov. V rámci tohto procesu dochádza ku stláčaniu oblakov plynu, čo podporuje vznik nových hviezd. Astronómovia predpokladajú, že Antény splynú do jednej eliptickej galaxie, na ktorej nebude vôbec poznať, že kedysi ju tvorili dve samostatné galaxie.
Zrážky a spájania galaxií nie sú vo vesmíre ničím výnimočným a patria k ich životnému cyklu. Aj naša Mliečna cesta sa začne za niekoľko miliárd rokov spájať pravdepodobne s galaxiou Androméda.
Už na starších záberoch galaxií Antény vo viditeľnej oblasti svetla sú vidieť regióny, v ktorých sa rodia nové hviezdy, ale miesto, na ktorom splývajú, je zahalené hustým oblakom prachu. Tento závoj sa podarilo "odtiahnuť" vďaka kombinácii záberu vo viditeľnej oblasti a infračervenej snímky vo falošných farbách. Vznikajúce hviezdy sa prezrádzajú červenou farbou, staršie hviezdy sú modrasté a centrá galaxií majú bielu farbu.
"Vždy sme predpokladali, že tam vznikajú hviezdy, ale neboli sme si istí, v akom rozsahu," povedal Čung Wang z Harvardovho-Smithsonianovho centra pre astrofyziku. "Teraz vidíme, že najviac hviezd sa rodí tam, kde sa obidve galaxie prekrývajú."
"Tento úplnejší obraz vzniku hviezd nám pomôže lepšie pochopiť procesy v kolidujúcich galaxiách a možno aj v tej našej," doplnil Wangov kolega Giovanni Fazio.
Tieto a ďalšie informácie prináša v 86 článkoch osobitné vydanie časopisu The Astrophysical Journal Supplement venované Spitzerovmu ďalekohľadu. K dispozícii sú aj na stránke http://www.spitzer.caltech.edu/Media/releases/ssc2004-14/release.shtml
