Kohan 2: Kings of War - čaro originality

Vývojári, ktorí sa snažia priviesť na svet kvalitnú real-time stratégiu to už dlhé roky majú ťažké. Len máloktorej hre sa podarilo očariť neúprosných recenzentov natoľko, že ju neoznačili trochu hanlivým prívlastkom klon. Presnejšie - Dune 2 klon. Pohľad do menej či viac vzdialenej minulosti však hovorí za všetko. Stratégii, ktoré sa nejakým spôsobom vymykali spod tohto označenia bolo naozaj ako šafránu a ešte menej bolo tých, ktoré pojmu „stratégia“ nerobili hanbu. Nazvať tak kvázy akčnú hru, kde ide najmä o kadenciu klikania, je prinajmenšom trochu odvážne, ale od nepamäti je to tak. A preto nás vždy veľmi poteší, keď vyjde hra, ktorá od hráča naozaj vyžaduje myslieť a rozmýšľať strategicky. Už menej to teší konzumných hráčov. Takéto hry sú totiž spravidla náročnejšie, a preto ich vychádza stále menej a menej. Ťažko nájsť distribútora, ktorý si dobrovoľne vezme pod svoje krídla hru, ktorá pravdepodobne bude zaujímavou len pre malý okruh fanúšikov... Prvý diel Kohan: Immortal Sovereigns (r. 2001) bol jednou z tých hier, ktoré sa v mnohom od klasických RTSiek líšili. Nedá sa povedať, že to bola neuveriteľné prevratná hra s originálnymi nápadmi a nikdy nevideným herným štýlom, ale bola príjemným spestrením žánru. Po datadisku Ahrimans Gift momentálne vychádza druhý diel, s názvom Kings of War.

Čo sa týka herných princípov Kohanu II, ide o akýsi mix medzi Heroes of Might and Magic II a III a bežnou real-time stratégiou. S HoMaM je veľmi podobný systémom miest, či hradov, ktoré v Kohanovi hrajú dôležitú úlohu. Ich význam je buď ekonomický alebo vojenský, s tým, že je na vás, na ktorú stranu sa prikloníte alebo či sa dokonca vyberiete „zlatou strednou cestou“. Misie väčšinou začínate s postavenou kľúčovou budovou alebo dostanete k dispozícii jednotku, s ktorou tú nepostrádateľnú stavbu môžete na určitom mieste (nie hocikde) postaviť. Okolo tohto centra je vyznačené vami ovládané územie (podobne, ako to poznáme zo Settlers–ov), na ktorom sa vám obnovujú jednotky (viď nižšie) a v rámci tejto plochy je vyznačená jedna ešte menšia a to je tá, na ktorej sa dá stavať.

Miest môžete mať neúrekom a každé z nich budovať iným spôsobom, čo je aj kĺúč k efektívnemu a zábavnému hraniu. V jednom totiž nemôžete mať postavené všetky možné budovy, ktoré je mimochodom ešte nutné upgradovať. Každý upgrade znamená tiež smer, ktorým sa dané mesto bude uberať. Podľa zamerania vašich budovateľských sklonov sa môžete zamerať na silnú produkciu peňazí, avšak bude to na úkor surovín, ktoré sú nutné na výrobu a prevádzku armády. Druhým extrémom je čisto proletárska kolónia, ktorú však budete musieť nutne podporovať iným, na peňažný zisk zameraným, mestom. Vzhľadom na to, že spočiatku budete mať mesto iba jedno, budete musieť vhodne kombinovať a po vybojovaní nových pozemkov príde na rad prebudovávanie (myslím, že odborne sa tomu hovorí „reštrukturalizácia“), za účelom dostať ekonomiku impéria na čo najvyššiu úroveň.

Veľkou pomocou, bez ktorej by išlo všetko ťažšie a je otázne, či by to vôbec išlo, sú prírodné zdroje. V meste môžete totiž produkovať len obmedzený počet kameňa, či dreva (ťaží sa ešte železo a kryštál) a preto treba hľadať miesta, kde sa dá čo–to privyrobiť. Tieto miesta sú zo začiatku vždy mimo vami ovládaného územia a sú často predmetom ťažkých bojov. Bane môže postaviť len špeciálne staviteľské „komando“. Okrem nich stavia aj pevnosti, ktoré rovnako ako strážne veže v The Settlers, rozširujú vaše územie, ale tým výpočet funkcií tejto všetrannej jednotky nekončí. Môže opravovať všetky vaše budovy a tým pomáha obyvateľom mesta, ktorí inak opravy organizujú sami a automaticky. A samozrejme, dá sa použiť aj ako bežná bojová jednotka – na prieskum, či na samotný boj.

Práve boj, je kľúčovým bodom všetkých real-time stratégii. Zatiaľ čo v tých obyčajných ide väčšinou len o kvantitu vojska, tu sa dá skutočne taktizovať. Zaujímavým prvkom je, že neovládate jednotlivých členov svojho vojska po jednom, ale po určitých skupinách. Tie sú vytvorené buď automaticky alebo si môžete sformovať vlastnú, kde rozmiestnite vojakov podľa vlastného výberu a možností. Logické určenie pozícii vojakov je dôležité pre úspešný boj a vyžaduje si dosť individuálny prístup ku každej vami vytvorenej skupine. Našťastie aj počet skupín je limitovaný počtom miest, ktoré ovládate a ovplyvňuje ho aj postavenie či nepostavenie určitého typu budovy. Napríklad klasické kasárne ponúknu priestor pre jednu bojovú skupinu, avšak vy ich stavať nemusíte, napríklad preto, aby ste mohli namiesto nich postaviť chrám, kde budete rekrutovať silných mágov.

V hre je obsiahnuté veľké množstvo bojových jednotiek, ktoré sú unikátne pre každú rasu (je ich šesť). Vzhľadom na to, že autori Kohanu nezabudli na RPG prvky, ktoré real-time stratégiam rozhodne slušia, nájdeme tu zopár údajov o útočnej či obrannej sile jednotky alebo počte „životov“ (hit points). Tieto ukazovatele sa zvyšuju priamo úmerne zvyšovaniu úrovní tej–ktorej jednotky, ale vplyv na ne má aj technológia.

Rozličné budovy v meste vám totiž po upgradovaní na najvyššiu úroveň otvoria nové možnosti. Môžete vynachádzať rôzne technológie, zvyšujúce kvality vašeho vojska, ale aj také, ktoré posilnia zasa ekonomiku. Investovať do technológií sa rozhodne oplatí, zvýšenú silu bojovníkov si určite všimnete.

Zaujímavo riešený je systém náboru armád. Keď jednotka v boji utrpí ťažké straty, netreba ju pracne dopĺňať rekrútovaním nových vojakov, ale stačí sa vrátiť na vami ovládané územie, kde sa jednotka automaticky obnoví. To platí aj pre kapitána, resp. hrdinu, ak z formácie prežije čo i len jeden bojovník a stihne sa vrátiť domov, tak všetci padlí budú znova oživení. Z toho vyplýva, že pri definitívnom zničení jednotky je možno lepšie nahrať uloženú pozíciu a tým pádom pokračovať v získavaní už nahonobených skúseností, ako nanovo trénovať skupinu nováčikov... Mimochodom hrdinova, resp. kapitáni sú podstatnou zložkou armády a v kampani, ktorá obsahuje 25 misií sa okolo nich často točí dej.

Samotný boj v Kohanovi už prebieha viac–menej automaticky. Keď sa stretnú dve znepriatelené skupiny, začne mela, ktorú ovplyvňuje viac faktorov. Jedným z nich je napríklad morálka vojska, ktoré, ak bojuje proti veľkej presile alebo silne opevnenému protivníkovi, má tendenciu "zdrhať". Malým mínusom je nemožnosť vydávať akékoľvek rozkazy počas boja. Jediným funkčným povelom je povel na urýchlený ústup (útek), ktorý budete využívať veľmi často a je to dokonca takým malým umením – vystihnúť správny okamih na ústup, nasledovne rýchle obnovenie vojska a opätovný výpad na nepriateľa.

Tak takýto je Kohan. Dúfam, že som, pomerne ťažko popísateľný, systém popísal zrozumiteľne, verte, že priamo v hre sa aj tí, čo prvý diel nehrali, rýchlo zaučia a vďaka intuitívnemu ovládaniu nebudú mať problém.

GRAFIKA 7 / 10
Kohan II: Kings of War sa oproti svojmu predchodcovi nedočkal veľkých zmien, ale tou najväčšou a najpostrehnuteľnejšou je samozrejme zmena grafického enginu. Solídne spracovanie s množstvom špeciálnych efektov zaručuje bohužiaľ aj trochu vyššie hardwarové nároky, ktoré však nie sú nezvládnuteľné. Kvôli obsiahlym bitkám, ktoré miestami obsahujú stovky bojujúcich postáv však odporúčame trochu viac RAMky.

Engine umožnuje pomerne rozsiahle zoomovanie, čo je efektné najmä ak sa chcete pokochať bojujúcimi protivníkmi. Čo ma trochu sklamalo bola slabá kvalita textúr povrchu, na ktorej potom krásne animovaní vojaci a monštrá vyzerajú smiešne.

INTERFACE 8 / 10
Ako som už naznačil, interface je veľmi inuitívny a jednoduchý a napomáha rýchlejšiemu „zoznámeniu sa“ s hrou. Zdalo sa mi však, že priamo v hre bolo ovládacích prvkov až príliš veľa (niektoré vôbec nevyužívané) a mnohé postupy by sa dali zjednodušiť.

Takisto nefungovali niektoré zaužívané klávesové skratky na označovanie skupín (nemyslím zrovna Ctrl+1, 2 atď., ktoré samozrejme funguje). Všetko sú to však drobné nedostatky, ktoré by nikomu nemali príliš vadiť.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Vzhľadom na množstvo nových nepoznaných prvkov (resp. poznaných, ale len z prvého Kohana) bolo riziko, že hra sa nebude hrať dobre. Dopadlo to však na výbornú. Kohan II je dynamický, rýchly a spája akčnosť a taktiku do veľmi dobre fungujúceho celku. K hrateľnosti prispieva aj veľmi dobrý sled misii v kampani. Je síce lineárny, ale autori si dali dobre záležať na každej jednej úrovni a vďaka tomu hra nestratí tak rýchlo na atraktivite a neupadnete po niekoľkých misiach do stereotypu.

MULTIPLAYER
Kohan II podporuje hru dvoch až ôsmich hráčov po lokálnej sieti alebo cez server GameSpy, kde je nutné mať konto. Sieťovú hru som však neskúšal, preto nebudem hodnotiť. Myslím si však, že ak sa vám podarí zohnať seriózneho protivníka, môže to byť veľmi slušná „pařba“ (práve pre nutnosť taktizovať, čo AI počítačového protivníka nemôže až tak dokonalo simulovať).

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Zvuková stránka hry sa môjmu sluchu veľmi páčila, krásne „hlasy“ mali najmä príslušníci rasy nemŕtvych. Za predpokladu, že máte kvalitne ozvučený počítač (nemyslím zrovna 5.1 reproduktory, ale nejaké solídne bedne a subwoofer) môžete si prirátať ešte pol hviezdičky k dobru.

HUDBA 6 / 10
Hudba je už na tom trochu horšie, ale stále je to o niečo vyššie ako priemer. Pripadala mi priveľmi filmová a neprispôsobovala sa herným situáciam. To sa mi na hudbe v hrách vždy páčilo, že ak je správne načasovaná, dokáže výborne obohatiť atmosféru – v Kohanovi mi to však trochu chýba.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Už v prvom diely bola zjavná vysoká AI protivníka a v dvojke sa nič nezmenilo. Aj tu vám protivník občas spôsobí problémy, ale samozrejme, nie je to nič nezvládnuteľné, je to predsa stále len počítač... ;) Pri ľahšej náročnosti (hra obsahuje len stupne normal a hard) vám jedna misia v kampani zaberie priemerne 20 – 30 minút, pri ťažšej je to o čosi viac. Myslím, že čas, ktorý sa takto pri hre dá stráviť, je pomerne slušný, samozrejme netreba zabúdať na to, že sa okrem kampane dajú hrať aj generované misie (single) alebo vyskúšať pribalený editor máp.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Kto sa pobavil pri prvom Kohane, či jeho datadisku, určite dvojkou sklamaný nebude. A myslím, že ani tí, pre ktorých bude Kings of War prvým stretom s touto strategickou sériou nebudú ľutovať. Nie je to hra určená pre konzervatívnych hráčov, zvyknutých na klasické RTSky, ale pre tých, ktorých baví skúšať občas aj nové veci, je to ako stvorené.