poškodená DNA.
Baktéria Deinococcus radiodurans dýcha kyslík. Spóry netvorí. Nie je choroboplodná. Rastie v dvojiciach, neskôr v štvoriciach. Dlhodobo prežíva a rastie aj pri dávke žiarenia gama 50 grayov za hodinu (1 gray = pohltenie energie 1 joulu na 1 kg hmotnosti). Ba spamätá sa aj z jednorázových vyše desaťtisíc grayov. Vydrží vyschnutie. V bunke si udržiava štyri až osem kópií vlastného genómu (súhrnná genetická informácia organizmu). Poškodené úseky svojej DNA "pláta" ekvivalentmi. Jej jediný chromozóm má nezvyčajný prstencovitý tvar.
Michael Daly zo Zdravotníckej univerzity uniformovaných zložiek v Bethesde (USA) s kolegami teraz v časopise Science Express oznámil, že za tým všetkým je vysoký obsah iónov mangánu vzhľadom na obsah iónov železa. Ionizujúce žiarenie škodí jednak okamžite vysokoenergetickými časticami, jednak tvorbou oxidantov. Ak ich prirodzené obranné mechanizmy neodstránia, bunka podľahne oxidačnému stresu. Zvlášť toxické sú hydroxylové radikály. Veľká prevaha mangánových iónov nad železnými zjavne odbúrava oxidanty. Voči ionizovanému žiareniu najodolnejšie baktérie a sinice v sebe hromadia mangánové ióny. Tie najcitlivejšie majú, naopak, vysoký vnútrobunkový obsah železa a nízky mangánu.
Od baktérie k človeku je ďaleko. No tento poznatok môže zohrať veľkú úlohu v prevencii a náprave oxidačným stresom postihnutého ľudského organizmu. Nielen pri ožiarení, či už na Zemi, alebo vo vesmíre. Všeobecne všade, kde treba bunkám "uvoľniť ruky", aby si samy či s pomocou opravili poškodenú DNA. Trebárs aj pri liečbe rakoviny. (zu)
