Veľké mäsožravé dinosaury zo skupiny tyranosaurov sa stali prototypom pravekého dravca. V plnej sláve sa ukázali v kriede, to znamená v závere druhohôr. Vymreli dávno pred zrodom človeka, vieme však veľmi dobre, ako vyzerali. Najmä vďaka hollywoodskej filmovej trilógii Jurský park a seriálu BBC Prechádzky s dinosaurami.
Nové fosílie z Číny dodávajú tomuto portrétu ďalší rozmer. Podľa nich boli prvé tyranosaury operené.
Prekvapujúci cisársky drak
V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil čínsko-americký tím bádateľov. Na jeho čele je Sing Su z Akadémie vied v Pekingu, ktorý momentálne pôsobí v Americkom múzeu prírodnej histórie v New Yorku. Fosílie pochádzajú z geologických vrstiev starých 128 až 139 miliónov rokov na západe provincie Liao-ning (severovýchodná Čína).
Dosiaľ neznámeho tvora vedci nazvali Dilong paradoxus. Rodové meno mu vytvorili spojením čínskych výrazov "di" (cisár) a "long" (drak), v druhovom mene vyjadrili, ako ich prekvapil istý jeho telesný znak. Ide o malého dinosaura s pomerne jemnou stavbou tela. Podľa dosiaľ nájdených kostí bol dlhý nanajvýš 1,6 metra. Má však už charakteristickú mohutnú hlavu tyranosaurov s hranatým ňufákom. Je ich najstarším známym zástupcom.
Nezvyčajný chvost aj čeľuste
Skutočnosť, že je malý, neprekvapuje. Postupné zväčšovanie tela pri málo sa meniacej základnej anatómii je totiž pre evolúciu tyranosaurov príznačné. D. paradoxus má ešte pomerne dlhé predné končatiny s tromi prstami. Lebkou je to už tyranosaurus, ale zvyškom kostry stále pripomína predkov tyranosaurov, coelurosaurov.
Sua a jeho kolegov však zarazilo, že chvost jedného z nájdených zvierat nesie zreteľné znaky vláknitej pokrývky pokožky, pripomínajúcej akési prvotné operenie. Mali ho mnohé coelurosaury, aj tie, ktoré sa našli takisto v čínskej provincii Liao-ning. Čosi také však dosiaľ nebolo známe u žiadneho tyranosaura.
Ďalšie stopy operenia sa našli vzadu na ľavej strane sánky toho istého jedinca. Vlákna na chvoste mal dlhé vyše 20 milimetrov. Zjavne sa rozvetvujú a na koži vytvárajú série, pripojené základňami pozdĺž stredovej línie. To sú aj znaky stavby dnešného vtáčieho pera. Vtáky sa podľa všetkého vyvinuli z jednej skupiny menších dinosaurov, takže nie všetky dinosaury vyhynuli. Niektoré žijú vedľa nás.
Prípad strateného peria
Neskoršie veľké tyrannosaury zrejme mali šupinatú kožu. Kam sa stratilo ich operenie? Veď viaceré iné, menšie dravé dinosaury ho mali. Su s kolegami sa domnievajú, že tyrannosaury aspoň na časti tela operenie predsa len mali, no zachované fosílie ho neukazujú, alebo sa im stalo čosi také, ako v prípade slonov.
Sloníčatá sa rodia so srsťou, no dospelé slony ju už nemajú. Holá koža im v horúcej klíme lepšie pomáha regulovať tepelný režim obrovského tela. Podobne mohli počas evolúcie prísť o perie aj čoraz viac sa zväčšujúce tyranosaury.
Ak by to bolo tak, podporovalo by to existujúci vedecký konsenzus, že prvotné perie menším dinosaurom (a asi už aj pred nimi dávnejším jašterom) slúžilo na tepelnú reguláciu tela. Na lietanie, sprvoti obmedzené na plachtenie, ho niektoré začali využívať až v druhom rade.
