MY SME IBA VYČISTILI IHRISKO PRE ĎALŠÍ VÝSKUM, HOVORÍ LINDA BUCKOVÁ, KTORÁ SPOLU S RICHARDOM AXELOM ZÍSKALA NAJPRESTÍŽNEJŠIE VEDECKÉ OCENENIE

Ani Nobelova cena nie je konečná stanica

"Aj keď sme pracovali na výskume čuchu 16 rokov, zostalo ešte veľa vecí, ktoré bude treba objasniť," povedala Linda Bucková po tom, čo sa dozvedela, že spolu s Richardom Axelom získala Nobelovu cenu.

"Aj keď sme pracovali na výskume čuchu 16 rokov, zostalo ešte veľa vecí, ktoré bude treba objasniť," povedala Linda Bucková po tom, čo sa dozvedela, že spolu s Richardom Axelom získala Nobelovu cenu. "My sme iba vyčistili ihrisko."

Tieto slová svedčia o skromnosti, ktorá pristane najmä víťazom. Svedčia však aj o tom, že vo vede sa práca nikdy nekončí. Jeden objav vyrieši veľa otázok, ale ešte viac ich môže nastoliť.

Ako sa zrodila nová rodina génov

Spoločný príbeh L. Buckovej a R. Axela sa skončil už pred trinástimi rokmi, potom sa ich cesty rozišli. Vtedy, v roku 1991, však publikovali svoj objav, ktorý sa ukázal byť z kategórie prelomových. Po dlhoročnej úpornej práci konečne našli veľkú rodinu potkaních génov, spojených s rozoznávaním vôní a pachov. Nik ich dovtedy nevidel, nik netušil, že patria k sebe. Bolo to veľké prekvapenie, a ako spomína Bucková, aj zadosťučinenie. Otvorila sa tak cesta k štúdiu čuchu metódami modernej bunkovej a molekulárnej biológie.

Hlodavce majú asi tisíc génov, zapojených do vnímania a rozoznávania pachov. To nie je málo, ak uvážime, že celý ich genóm (súbor všetkých génov) je okolo 30-tisíc. U ľudí je to podobné.

Tieto gény samozrejme nepôsobia priamo. Ako všetky gény, aj tieto slúžia ako matrica, podľa ktorej bunky vyrábajú bielkoviny, viažuce sa na receptory čuchových buniek. Tie sa aktivujú vtedy, ak sa vo vzduchu, ktorý je zmesou plynov bez zápachu, objavia molekuly s chemickým nákladom. Aktivovaná čuchová bunka vyšle do mozgu elektrický signál, a mozog ho rozlúšti.

Vďaka tomu niečo cítime, vieme to rozoznať a zapamätať si to na dlhé roky. V tomto prípade nemusíme vyvíjať nijaké úsilie ako pri vedomom učení, pretože mozog pracuje za nás. Okamžite zapne poplašné zariadenie, ak zacíti trebárs pokazené alebo škodlivé jedlo. Môže v nás spustiť tiež príjemné emócie, keď cítime niečo, čo je nám milé; v poviedke ruského klasika Ivana Bunina je to vôňa antonovských jabĺk, ktorá mu pripomenie jeseň, med a domov.

Metódou čiarkového kódu

Azda najzaujímavejšie na tom všetkom je, že každá receptorová čuchová bunka zareaguje iba na určité molekuly, asi tak, ako do niektorých zámok pasujú iba niektoré kľúče. Takáto rôznorodosť receptorov a množstva molekulárneho nákladu prináša do mozgu spleť signálov, ten si v nich však vie urobiť poriadok. Sformuje si unikátne "odtlačky prstov" každého zápachu alebo vône, vďaka čomu dokáže mozog cicavcov rozoznať minimálne 10-tisíc jednotlivých molekúl, nesúcich najrôznejší chemický náklad.

"Mozog pracuje pri vôňach a pachoch s kombinatorickým kódom, ktorý sa tak trochu podobá na čiarkový kód používaný v supermarketoch; tento kód je špecifický pre každý tovar," povedal pre New Scientist britský expert Tim Jacobs, ktorý sa venuje výskumu čuchu na Univerzite v Cardiffe (Wales). S trochou nadsadenia by sme mohli myšlienku Jacobsa aj otočiť: vynálezca čiarkového kódu sa možno podvedome inšpiroval činnosťou svojho mozgu.

Otázka do Milionára

Je zaujímavé, že čuch, ktorý patrí k piatim základným ľudským zmyslom, bol pre vedu tak dlho záhadou. Existovalo veľa teórií, ako vlastne funguje. Až Bucková s Axelom rozlúštili jeho biologický základ. Prinieslo to veľa podnetov aj pre iné oblasti, napríklad pre nový pohľad na štúdium mechanizmov chuti.

Podľa odborníkov nie je stále jasné, ako by sa dali tieto poznatky prakticky využiť, napríklad pri vývoji nových liečiv. Časom sa však možno objavia.

Základný výskum je vždy hľadaním iba základných mechanizmov, hlavných koreňov. Čo z nich vyrastie, je otázka s najvyššou hodnotou v súťaži Milionár.

Kto je Linda Bucková

Pochádza zo Seattlu (*1947). Na tamojšej Washingtonskej univerzite vyštudovala psychológiu a mikrobiológiu. Získala doktorát z imunológie na univerzite v Dallase. Potom pôsobila na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, odkiaľ v roku 1991 odišla na oddelenie neurobiológie Harvardovej lekárskej fakulty v Bostone. Od roku 2002 pracuje v Stredisku Freda Hutchinsona pre výskum rakoviny. Je držiteľkou mnohých cien a vyznamenaní, od roku 2003 je členkou Národnej akadémie vied. So svojimi spolupracovníkmi študuje mechanizmy, ktoré umožňujú zachytiť vône, pachy a feromóny v nose a potom ich vyslať do mozgu. Venuje sa tiež výskumu mechanizmov starnutia a ich vplyvu na dĺžku života.

Kto je Richard Axel

Pochádza z New Yorku (*1946). V roku 1967 získal bakalársky titul na Kolumbijskej univerzite. O tri roky neskôr absolvoval lekársku fakultu Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore. V roku 1978 získal na Kolumbijskej univerzite profesúru z patológie a biochémie. Počas uplynulých dvadsiatich rokov tu študoval zmyslové receptory a ich organizáciu v ľudskom mozgu. Od roku 1999 na tej istej univerzite pôsobí aj ako profesor molekulárnej biofyziky. Je členom Národnej akadémie vied, Americkej filozofickej spoločnosti a Americkej akadémie vied a umenia. Najviac ho zaujíma, ako mozog, zložený z nervových buniek a neurónov, dokáže presne a zmysluplne sprostredkovať bohatstvo vonkajšieho sveta.

Čo možno neviete o čuchu

* Človek má oproti zvieratám slabo vyvinutý čuch, napriek tomu dokáže rozoznať a zapamätať si veľmi veľa vôní - až desaťtisíc. S pribúdajúcimi rokmi však čuchové receptory odumierajú a čuch sa stáva menej citlivým.

* Čuchové nervy sú umiestnené na sliznici nosa. Je na nej viac ako desať miliónov čuchových buniek. Sliznica ja malá žltkastá, asi 5 cm veľká plôška v nose, má maximálnu hrúbku 4 mm.

* Ľudia s väčšími nosnými dierkami majú lepší čuch. Pravá strana nosa býva vo vnímaní vôní a pachov citlivejšia ako ľavá, pretože ľavá mozgová hemisféra je v tejto činnosti dominantná (signály z pravej nosnej dierky spracúva ľavá hemisféra).

* Zvieratá aj ľudia vylučujú feromóny, pachové látky, ktoré ovplyvňujú fyziologické funkcie, sociálne aj sexuálne správanie. Čuchové bunky sú totiž prepojené s oblasťami mozgu, ktoré vytvárajú asociácie medzi vôňami a emóciami. Možno aj tu niekde pramenia vyjadrenia typu "nemôžem ho (ju) ani cítiť".

* Čuch sa veľmi ľahko prispôsobuje, preto si rýchlo zvykneme aj na dosť nepríjemné pachy. Ak všetky čuchové bunky dlhodobo vnímajú určitú vôňu, prestanú vysielať signály do mozgu.

* Psy majú čuchovú oblasť v mozgu 40-krát väčšiu ako človek. Vďaka tomu niektoré z nich dokážu niekoľko minút alebo aj hodín vopred zistiť, že dieťa, ktoré trpí na epilepsiu, dostane záchvat. Ľudský mozog pred záchvatom zrejme pozmení činnosť a následne stúpne aj množstvo vylučovaného potu, ktoré pes dokáže vycítiť.

* Vedci vyradením jediného génu stvorili myši so "super-ňufákom". Takto geneticky upravené hlodavce dokážu zistiť nepatrné koncentrácie prchavých látok a rozoznajú tiež vône, ktoré sú chemicky takmer zhodné a normálnym myšiam voňajú rovnako.

* Asi polovica psov dokáže zo vzoriek moču zistiť, či človek trpí na rakovinu mechúra. Ich vyvinutý čuch im umožní nájsť chemické látky, ktoré do moču vylučujú rakovinové bunky. To azda pomôže pri hľadaní nových a citlivejších testov, slúžiacich na odhalenie tejto rozšírenej formy rakoviny.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 794
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 208
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 424
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 175
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 470
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 466
  7. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 5 014
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 856
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 832
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 025

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop