e o Marse, ktorá tento týždeň prebieha na talianskom ostrove Ischia, odzneli ďalšie podrobnosti.
Vittorio Formisano z Istituto di Fisica dello Spazio Interplanetario v Ríme v zastúpení tímu talianskej aparatúry PFS (Planetary Fourier Spectrometer), ktorá je súčasťou prístrojového vybavenia sondy ESA Mars Express, na Ischii oznámil, že obsahy metánu v atmosfére červenej planéty viac-menej kopírujú obsahy vodnej pary. Vo výškach 10-15 kilometrov je vodná para dobre premiešaná a rovnomerne rozložená po atmosfére. No blízko povrchu je vodná para koncentrovanejšia v troch rozsiahlych rovníkových oblastiach Marsu: Arabia Terra (na snímke) , Elysium Planum a Arcadia-Memmonia. Je jej tam až trikrát viac ako inde. Sonda NASA Mars Odyssey v tých istých oblastiach zistila vrstvu vodného ľadu niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom. Údaje z PFS teraz naznačujú, že toto prekrývanie zahŕňa aj metán: Najviac vodnej pary, vodného ľadu a metánu možno nájsť na tých istých miestach. Pozorovaná priestorová zhoda poukazuje na spoločný podzemný zdroj všetkých troch látok.
Podstata tvorby metánu na Marse však zostáva záhadou. V hre sú geologické aj biologické procesy. PFS zachytil v marťanskej atmosfére aj stopové množstvá ďalších plynov, ktoré by mohli "diagnózu" spresniť. Tieto merania však zatiaľ nezverejnili, pretože ich preverujú.
Prekrývanie metánu s vodou je logické, ak by metán produkovali mikróby. No, nanešťastie pre nadšencov života na Marse, stále ho možno vysvetliť aj neorganicky. Trebárs zohrievaním metánového hydrátu. Alebo oxidáciou železa v horúcich čadičových horninách. Pri tom uvoľňovaný vodík sa kombinuje s uhlíkom na metán.
