Populácia afrických slonov v Národnom parku Amboseli (Keňa) je jedna z mála, ktorej sa zatiaľ nedotklo vyčíňanie pytliakov. Ohrozené sú však nielen mäsožravce, ale aj iné veľké zvieratá. FOTO - REUTERS
Štúdie, ktoré si zobrali na mušku situáciu vo zvieracom svete, nie sú optimistické. Chemikálie obsiahnuté vo vzduchu aj v potrave menia správanie mnohých zvierat k horšiemu. Rovnako tak mnohé mäsožravce sú ako druh ohrozené viac, ako sa doteraz predpokladalo.
Hlúpe žaby, homosexuálne čajky
Hyperaktívne ryby, hlúpe žaby, odvážne myši, homosexuálne čajky. Zvierací cirkus? Nie, holá skutočnosť. Zvieratá na celom svete sa totiž v čoraz väčšej miere správajú zvláštne až absurdne. Príčinou je podľa časopisu New Scientist znečistenie životného prostredia chemikáliami, ktoré narúšajú endokrinný systém zvierat. Vinníkom je rad látok počnúc ťažkými kovmi až po polychlórované bifenyly.
Už nízke koncentrácie škodlivín menia sociálne aj partnerské vzory správania u mnohých druhov. Tieto zmeny sú pre ich prežitie nebezpečnejšie ako trebárs zníženie počtu spermií kvôli rastúcemu obsahu chemikálií vo vzduchu či v potrave.
Dva vedecké tímy nezávisle od seba zozbierali dôkazy odhaľujúce účinky škodlivín na volavky a čajky, slimáky a prepelice, potkany a makaky, čereble, komáre, ryby, sokoly a žaby. Zmeny správania zasiahli do dvorenia a rodičovstva, stavby hniezda, učenia, úniku pred dravcami, zháňania potravy a ďalších oblastí.
Napríklad samce čajok vyliahnuté z vajec s obsahom DDT sa vo zvýšenej miere snažia páriť medzi sebou. Olovo ovplyvňuje ich rovnováhu, atrazín spôsobuje pri karasoch hyperaktivitu a TCDD (tetrachlorodibenzo-p-dioxin) robí hru opíc makakov agresívnejšou.
Ethan Clotfelter z Amherst College v Massachusetts, vedúci autor jednej zo správ, hovorí: "Účinky na správanie zvierat možno pozorovať dlho pred tým, ako ich populácia vyhynie."
Dustin Penn a Sarah Zalaová z Inštitútu porovnávacej etológie Konrada Lorenza Rakúskej akadémie vied vo Viedni publikovali druhú správu o účinkoch chemikálií.
"Obrovské množstvo dôkazov ukazuje na rozsiahlosť tohto problému," hovorí Penn. "Znečisťujúce látky, ktoré doteraz v stredných dávkach biológovia považovali za bezpečné, sú škodlivé už v nižších dávkach."
Geoff Brighty, ekológ britskej Environmentálnej agentúry povedal, že štúdium vplyvu chemikálií na správanie živočíchov by malo dostať vyššiu prioritu. Inak nebudeme vedieť, či je chemikália bezpečná a čím a ako ohrozuje zvieratá, a teda koniec koncov aj nás.
Ako budú reagovať najcitlivejšie druhy?
Podľa nových výskumov takmer trom štvrtinám mäsožravcov na celom svete hrozí vyhynutie. Tento trend možno zvrátiť, závisí to však od pochopenia, prečo sú niektoré druhy na riziko vyhynutia citlivé a iné nie.
Nový model, založený na fylogenetickej analýze radu mäsožravcov (je prístupná on-line v časopise PloS Biology), by mohol pomôcť pri predpovedi, ktoré druhy čelia väčšiemu riziku. Model predpovedá riziko na základe miestnej ľudskej populácie v kombinácii s rôznymi charakteristikami jednotlivých druhov mäsožravcov (hustota ich populácie, trvanie tehotenstva, výskyt).
Podľa Marcela Cardilla a ďalších ochranárov kombinácia biologických dát umožňuje lepšie predpovedať riziko vyhubenia ako vtedy, keď sa tieto informácie skúmajú oddelene.
Napríklad druhy s dlhým tehotenstvom, ktoré žijú blízko husto osídlených oblastí, sú viac ohrozené ako druhy s podobným obdobím tehotenstva v redšie zaľudnených oblastiach. Ak sú pod veľkým tlakom ľudí (lov alebo strata územia), nestihnú sa dostatočne rýchlo rozmnožovať.
Podľa predpokladaného populačného rastu sa veľa mäsožravých druhov do roku 2030 ocitne na zozname ohrozených. Väčšina z nich žije v Afrike, kde ľudská populácia rastie rýchlejšie ako celosvetový priemer.
Spolu s rastom počtu ľudí preto treba sledovať stopy každého biologického druhu a čo možno najlepšie predpovedať, ktoré sú najcitlivejšie. Väčšina ochranárskych snáh sa zameriava na kontrolu škôd, Cardillo s kolegami sa zasadzujú o zásah ešte predtým, ako sa dostane druh na pokraj vyhubenia.
