Dlhodobé pohyby ľadu často usporadúvajú kamene v polárnych oblastiach do tzv. polygónov.
Pred časom vyvolal senzáciu objav mikroskopického života - siníc, rias a baktérií - pod kremeňovými kameňmi v Antarktíde alebo v ich štrbinách. Takéto prostredie živých nájomníkov chráni pred ultrafialovým žiarením, vetrom a chladom. Voda a živiny sa však doň dostanú. A najmä slnečné svetlo, lebo kremeň je priehľadný. Svetlo potrebujú príslušné organizmy na fotosyntézu. Vedci ich označili ako hypolity, "tvory spod kameňov".
Charles Cockell a Dale Stokes z Britského antarktického prieskumu v Cambridgei sa teraz venovali polárnemu hypolitickému životu dôkladnejšie. Uvedomili si, že svetlo sčasti preniká aj pod nepriehľadné kamene, keď sa pohybujú s ľadom, či už pri sezónnom topení, alebo na okraji ľadovcových prúdov. A tak preskúmali náhodne vybrané nepriehľadné dolomitové kamene z ostrovov Cornwallis a Devon v kanadskej Arktíde, kde vegetácia pokrýva iba 1,2 percenta povrchu. O výsledkoch napísali v najnovšom čísle časopisu Nature.
Ukázalo sa, že kolonizované sú spodky takmer 95 percent nepriehľadných kameňov z oboch ostrovov. Fotosyntetické organizmy na nich vytvárajú zreteľné zelené pásy. Prevažne sú to sinice, ale aj jednobunkové riasy. V polárnych oblastiach kamene následkom každoročne sa opakujúceho topenia ľadu vytvárajú formácie označované ako polygóny. Mikroorganizmy na Devone a Cornwallise obývali spodky 68 percent kameňov vnútri polygónov a 100 percent kameňov po ich obvode. Na Alexandrovom ostrove v Antarktíde vedci zistili iba päťpercentnú kolonizáciu spodkov kameňov vo vnútri polygónov, no zato tiež stopercentnú po obvodoch.
Pozoruhodná je vysoká produktivita novoobjavených foriem života. Ako ukázali experimenty s odberom rádioaktívne označeného dvojuhličitanu sodného, prinajmenšom na ostrove Devon sa vyrovná produktivite všetkých tamojších rastlín, lišajníkov a machorastov.
