"Myslel som si, že som hrdina a zvíťazil som nad bezpečnosťou elektronického bankovníctva," komentoval svoju minulosť jeden aktívny používateľ internetu, ktorý so svojou zvedavosťou pred niekoľkými rokmi zašiel tak ďaleko, že sa rozhodol zistiť, ako pracujú internetové obchody a online platby. Prečítal si na internete niekoľko "zakázaných" dokumentov, trochu si problematiku premyslel a pustil sa do skúšania.
Kľúčom k jeho úspechu bol program generujúci kódy VISA kariet, ktorý našiel na internete. "Sústredil som sa na banky s bohatými klientmi, aby som sa vyhol povšimnutiu a spôsobeniu škody tým, ktorým by peniaze chýbali. Išlo zväčša o zlaté karty a lacný tovar vo forme CD nosičov či oblečenia," hovorí. Čísla kariet generoval, až kým sa mu nepodarilo nájsť nejaké funkčné - funkčnosť si overoval na online stránkach so šteklivým obsahom.
Tovar si s ukradnutými číslami kariet objednával dokonca na svoje pravé meno, keďže pri prebraní musel na Slovensku zaplatiť DPH. "Vedel som, že ak vo formulároch zadám svoju vlastnú adresu na doručenie, vystavujem sa riziku. Zdalo sa mi však málo pravdepodobné, že by ma niekto kvôli pár drobným naháňal," hovorí.
Z mladíckej nerozvážnosti spred niekoľkých rokov podľa všetkého vyviazol bez poškvrny. Systém online platieb v Spojených štátoch sa však odvtedy veľmi nezmenil. Niektoré obchody sa preto bránia pred podobnými podvodmi tak, že do krajín bývalého východného bloku tovar nezasielajú.
Podľa slovenského hackera, ktorého oslovil denník SME, programy na generovanie platných čísel kariet už niekoľko rokov nefungujú. Získanie čísla kreditnej karty však i tak považuje za najľahšiu časť podvodu. Najjednoduchšie podľa neho je presvedčiť na spoluprácu napríklad čašníka v reštaurácii alebo recepčného v hoteli, ktorý si pri účtovaní platieb od zákazníkov odpíše číslo ich kariet i bezpečnostné kódy a odovzdá ich komplicom.
Väčším problémom je už získanú kartu použiť. Najdôležitejšie vraj je, aby sa adresa majiteľa karty "veľmi neodlišovala" od adresy, kam si podvodník necháva tovar nakúpený touto kartou poslať. Relatívne bez problémov sa však dá so získaným číslom karty telefonovať prostredníctvom niektorých zahraničných služieb - niektorí podvodníci vraj komplikovane premieňajú kreditné karty na hotovosť tak, že s nimi volajú na vlastné audiotextové čísla.
Iní zasa využívajú aj nepoužívané schránky v panelákoch, kam si nalepia fiktívne meno a nechajú si do nich doručiť drobný tovar nakúpený podvodom, napríklad cédečka.
Autor: ANDREJ PROKOPOVIČ
