ám sa na záverečné titulky. Hra sa skončila...
Podobný príbeh je dnes na dennom poriadku hráča a dá sa povedať, že početná skupina zábavy chtivých ľudí sa sťažuje na stále kratšiu a kratšiu dobu hrania v nových tituloch. Ako žiarivý príklad môžem uviesť Max Payna so svojim prvým i druhým dielom. Všetci šomrali, že je to krátke a nikto by si to za tie prachy nekúpil – aspoň vidíme, kto si ako zabezpečuje hry, že áno. Potom sme tu mali Syberiu, umelo rozdelenú na dva diely, hra by bola inak príliš dlhá. Znovu mali zaťatí adventúristi „pěnu u zobáčku“ a zo všetkých strán sme si mohli prečítať reči typu, ak by to bolo raz také dlhé, bolo by to nenormálne super, ak by to nerozdelili na dve časti, nemalo by to chybu a podobne.
Na druhú stranu sa môžeme desiatky hodín vyblázniť pri RPGčkach ako Baldurs´s Gate, Planescape: Torment, Wizardry 8, či naposledy to bolo druhé pokračovanie Gothicu. Všetky tieto hry však majú spoločnú jednu vec – pomaly sa poberajú na odchod z herného sveta a je síce pravda, že stále vychádzajú, no na druhú stranu je ich veľmi málo. Každá je potom privítaná s obrovským nadšením. Veď si predstavte 40 hodín čistého hrania na pokorenie výborného príbehu. No nie je to neuveriteľná pecka? Mnoho ľudí si však povie, že nie.
Pamätáte sa na výbornú stratégiu Ghost Master, v ktorej ste mali za úlohu vystrašiť obyvateľov miesta alebo vyslobodiť ducha jednej postavičky? Hrateľná, nádherná, vtipná a originálna hra, no mnoho periodík strhávalo nekompromisne percentá z hodnotenia kvôli krátkosti hry. Absurdné.
Nemusím ani chodiť ďaleko, máme tu nedávny The Suffering alebo Bad Boys 2, Freedom Fighters. Korunku všetkému nasadil jeden recenzent konštatovaním, že Doom 3 je skvelá hra, no na tých 20 hodín hrania sme čakali príliš dlho! Niektoré veci sa mi zdajú, mierne povedané, z päty vytiahnuté a táto patrí medzi zlaté klinčeky dnešného programu. Na záver tohto zoznamu spomeniem ešte hry vytvorené na báze filmov (Harry Potter, Shrek atď), ktoré sa stali z finančného hľadiska úspešnými titulmi a ja môžem povedať, že zaslúžene. A teraz sa nám v pozadí vynára jednoduchá otázka – Krátkosť hier? Je to klad alebo zápor? Kto za to môže? Odpovede síce v článku priamo nenájdete, ale verím, že pozorný čitateľ po prečítaní celého článku bude mať trošku jasno a možno sa stotožní aj s názorom trochu kontroverzného redaktora.
Možno ma budete teraz veľmi nenávidieť, ale ja radšej uprednostňujem kratšie a hrateľnejšie tituly ako siahodlhé epické ságy, kde sa po 25 hodinách hrania zdá byť všetko rovnaké a sila, ktorá ma núti hrať ďalej daný titul sa záhadne vytratila niekam za zábavou. Zdá sa mi úplne abnormálne, aby dnešnému rozmaznanému hernému publiku stačilo opakovanie prostredia v snahe zvýšenia dĺžky hry. Stačí si spomenúť na Halo, kde bola táto vlastnosť hry skopaná pod čiernu zem. Týmto smerom cesta nevedie a to vedia všetci a tvorcovia hry musia ponúknuť v každý okamih niečo očarujúce, čo udrží hráča pri obrazovke a neodbehne ku konkurencii. Ale dá sa to vôbec?
Fínska firmička Remedy sa nám kedysi dávno predstavila výborne hrateľnými Death Rally, no vrchol dosiahla až s akčným Maxom. Takmer dokonalý príbeh, výborná atmosféra, strhujúce efekty a zvraty v hre dokázali udržať každého vnoreného do kresla. Skvelá grafika s pôsobivým designom levelov a hlavne so STÁLE MENIACIM SA PROSTREDÍM dokázala mnoho. No za 8 – 10 hodín ste kúpili hlavnému záporákovi lístok na stanicu smrť a hra sa nenávratne skončila. Tak reagoval veľký okruh hráčov. No mnoho z nich príliš rýchlo zabudlo na geniálny a filmový (niektoré filmy dokonca predbehne) príbeh, pri ktorom so zatajeným dychom sledovali ďalší sled udalostí. Ukážte mi jeden film, ktorý by vás udržal na 8 hodín neustáleho sledovania! Čakám... Ešte teraz si spomínam ako som hru spúšťal okolo ôsmej podvečer a keď som sa dostal do misie vo filmovom štúdiu, tak sa dala atmosféra v izbe krájať. Lenže to nebolo všetko, stále sa objavovalo niečo nové. Deficit spánku som si nevšímal a stále sledoval nové miesta, novinky. Na tomto si musel dať niekto veľmi záležať, vložiť do toho kopec myšlienok, nápadov a hlavne života. Toto si cením. Hra ma bavila po celý čas hrania, čo dnes spĺňa málo titulov, ale hra bola krátka a na slovo vzatých odborníkov to úplne naštvalo. Zrejme im nejde o zážitok z hrania, ale o ďalšiu čiarku, ktorú si spravia po dohranom titule. Áno, pre nich je Max Payne príliš krátka hra. Pre mňa je to geniálnosť.
Syberia je rozdelená na dve časti. Fúúúúj, to snáď nie. Takto sme museli čakať ďalšie dva rôčky na pokračovanie (nechcem byť zlým človekom, ale posledné filmové hity od Pána Prsteňov až po Kill Billa boli tiež násilne rozdelené). Jednotka k dokonalosti nemá ďaleko a každého hráča určite chytila za srdce. Teda samozrejme až na dokonalých hráčov, ktorý v hre nenašli po 5 minútach brokovnicu a zavrhli toto umelecké dielo do zabudnutia. Sentimentálnosť dáme teraz stranou a pozrieme sa na to silne pragmaticky. Vývoj dvojky trval cez dva roky, teda by sme sa hry dočkali až v tomto roku. Bolo by to fajn, ale nešlo takto o skrátenie času čakania príbehu chtivých hráčov? Alebo ste sa netešili na dvojku, ako to celé dopadne, čo sa stane? Vážení priatelia, veď toto máme v TV, už aj reklama je v reklamnom bloku rozdelená na dve časti, tak prečo tu stále plačeme? Dostali sme ako na podnose výborný príbeh, ale my sme stále šomrajúci ľudia a nič sa nám nikdy nepáči.
Takto by som mohol pokračovať aj s Ghost Master, The Suffering, ale záverečné slová konkrétnej obhajoby hier budú venované tretiemu Doomovi. Hra je podľa mňa dlhá tak akurát, pri konci dokonca zabíjate nepriateľov už len z núdze a snažíte sa titul dotiahnuť do úspešného konca. Je to jednoducho príliš náročne vydržať pri vykonávaní zopár jednoduchých činností dvadsať hodín. Dotyčný recenzent (neviem, kto to už kde napísal) ohodnotil hru ako krátku, hoci hral na najnižšej obtiažnosti a hru zrejme len preletel, no NIKOHO netrápilo, že hra ponúka viac volieb obtiažnosti a keď nám tvorcovia hry podajú pomocnú ruku v podobe voľby náročnosti hry, my im zožerieme celú ruku. Keď to je pre mňa príliš jednoduché, zvolím vyššiu náročnosť a nebudem nezmyselne nadávať na zbytočnú vec. Na svete sa totiž určite nájdu aj menej zruční a skúsení hráči, ktorí si radšej spravia hru jednoduchšou. Nemyslíte?
Koľko máte času? Koľko času venujete čítaniu tohto článku? Určite (aspoň dúfam) to bude zopár minút a ak vás niekto/niečo netlačí, možno prispejete aj do diskusie. No musíte uznať, že čas je dnes drahá komodita a nikdy ho nie je dosť. Ja osobne stíham ledva veci, ktoré si zadám ako primárne a na zábavu ostáva možno hodinka, možno dve denne. Žijeme totiž v dobe, kde treba všetko stihnúť a aj sa o to snažíme. A teraz si predstavte, že máte cez týždeň tak tri dni po dvoch hodinách voľného času a donesiete si domov niečo, pri čom sa chcete baviť a nie hrať niekoľko mesiacov. Možno už patrím medzi podivných ľudí, čo nevedia presedieť nad hrou celý deň, no treba si priznať, že väčšinovou kúpnou silou je človek, ktorý zarába, poctivo si kúpi hru a chce sa na pár hodín zabaviť. Ide len o to a nie o tristoosemdesiateštvrté prechádzanie vojenskej základne. Nejde o siahodlhé a nudné dialógy v adventúrach. Čas tlačí aj distribútorov, ktorí nemôžu neustále a niekoľko rokov liať peniaze do vývojárov, ktorí pracujú na dostatočne dlhej dokonalosti. Predraží sa vývoj hry, odrazí sa to aj vo výslednej cene. A keď sme pri tej cene, dorazíme to už úplne.
Uznávam, že 1800 za druhého Maxa bola pekná pálka, no za kvalitu sa platí. Dnes, keď lístok do kina stojí 150, za jedlo k pohodlnému pôžitku zaplatíte ďalších 50 Sk, tak mi to nepríde až tak veľa. Stačí si kúpiť jednu kvalitnú hru za mesiac a všetko je v pohode. A zážitok v kine máte len jednorázový, pričom s originálkou vydržíte až do skonania sveta. Takže je hra až tak krátka, že sme lenivý zaplatiť za dokonalý zážitok? Nechceme vlastne my kratšie hry a atmosferickejšie? Nie je to v nás? Sú tu samé otázky, ku ktorým si však málo ľudí ponúkne pravdivú odpoveď a úplne úprimne odpovie, že hry sú krátke vďaka nám a my ich vlastne také chceme. Aspoň ja určite.
P.S. Tento článok samozrejme neobhajuje všetky krátke tituly, niektoré skutočne stoja za vystrčený prostredník, ale myslím, že načrtnutý problém ste dostali predložený a odpoviete si naň sami. O to mi šlo.
