Ázia je centrom revolúcie púmp, využívajúcich rovnakú technológiu ako ropný priemysel. K 21 miliónom studní každoročne pribudne 1 milión nových. Pumpy pracujú vo dne v noci, aby zavlažili smädné polia ryže alebo cukrovej trstiny.
Táto technologická revolúcia však má ničivé dôsledky. Veľký úbytok podzemnej vody mení kedysi úrodnú pôdu na púšť.
Vedci varujú, že lokálna ázijská kríza by mohla v nasledujúcich desaťročiach spôsobiť rozsiahly hladomor.
Podľa indického odborníka Tushaara Shaha nekontrolovaná expanzia studní a púmp hrozí vysušením Indie. Pumpy, ktoré transformovali indické poľnohospodárstvo, odčerpajú každý rok z podzemia 200 kubických kilometrov vody. Monzúnové dažde stačia nahradiť iba veľmi malú časť.
Najmenej jednu štvrtinu indických fariem zavlažujú dlhodobo neudržateľným spôsobom. Stovky miliónov Indov sa môžu stať svedkami katastrofickej premeny ich krajiny. "Dostupné zásoby podzemnej vody v niektorých oblastiach môžu byť vyčerpané už o 5-10 rokov," varoval na nedávnom štokholmskom sympóziu o vode Shah.
Podobný obraz vidíme aj v iných ázijských krajinách, ako Pakistan, Vietnam alebo severná Čína. V Číne pomáha podzemná voda dopestovať až 40 percent obilia. Čínski predstavitelia v Štokholme upozornili, že jej nedostatok čoskoro spôsobí závislosť krajiny od dovozu obilia.
Vo Vietname vzrástol za posledných desať rokov počet studní štvornásobne, teraz ich je jeden milión.
V niektorých indických štátoch na riekach stavajú stovky malých priehrad a dúfajú, že takto doplnia podzemné zásobárne. Hinduistickí mnísi zas radia farmárom, aby s tým istým cieľom zachytávali monzúnovú vodu v jazierkach. To je však iba pomalé a nedostatočné plátanie veľkých dier.
Predposledná indická vláda predložila projekt za 200 miliárd dolárov, ktorý mal zabezpečiť rozdeľovanie vody po celej krajine. Novú vládu, zvolenú začiatkom tohto roku, však tento projekt neoslovil.
(der)
