Vzorky zvieracích múmií použité pri analýze: zhora mačka, sokol a ibis. FOTO - NATURE
li v najnovšom čísle Nature.
Múmií cicavcov, vtákov i plazov sa v Egypte našli milióny. Nielen na archeologických lokalitách typu hrobiek, ale aj v púšti. Najčastejšie to boli mačky, sokoly a ibisy, zosobnenie bohyne Bastet a bohov Hóra a Thovta. V dobe faraónov začali byť zvlášť populárne od vlády Amenhotepa III. (asi 1400 p. n. l.), otca prvého známeho náboženského reformátora Achnatona.
Množstvo zvieracích múmií naznačovalo, že vznikali jednoducho a nenákladne - hrubým zavinutím tela, nanajvýš s namočením do nejakej živice. Podobne napokon zväčša pochodili aj chudobní ľudia. Na druhej strane však viaceré nájdené zvieracie múmie vyzerajú zložitejšie.
Buckleyho tím si preto vybral po jednej zložitejšie vyzerajúcej múmii mačky, sokola a ibisa, aby dôkladne zanalyzoval spôsob ich prípravy a chemické zloženie. Vzorky pochádzali z neskorej éry mumifikovania vo faraónskom Egypte, od XXIII. po XXX. dynastiu (zhruba od roku 818 p. n. l. po 343 p. n. l.). Výskum sa týkal mumifikovaných tkanív aj použitých bandáží.
Vedci, ktorí pred tromi rokmi uverejnili chemickú analýzu ľudských múmií, odobrali mikrovzorky tak, aby zabalzamované zvieratá poškodili čo najmenej. Presné prístroje potom odhalili prítomnosť prakticky tej istej zložitej zmesi nákladných organických balzamovacích látok a prácnych mumifikovacích postupov, aké sa používali pri bohatých ľuďoch.
Znamená to, že pre starých Egypťanov zvieratá neboli iba domácimi miláčikmi, ale aj zosobneniami bohov, a preto si zaslúžili náležitú posmrtnú starostlivosť. Prinajmenšom to platí o troch skúmaných exemplároch. (zu)
