Pohľad zhora na lebku Mojokertského dieťaťa. Podľa naznačených línií vedci viedli skeny počítačovou tomografiou (vpravo).
FOTO - NATURE
Mozog pravekého dieťaťa druhu Homo erectus sa nevyvíjal ľudským spôsobom. Jeho vývoj je bližší spôsobu, akým sa vyvíjali mozgy ľudoopov. To posúva dobu vzniku pravej ľudskosti bližšie k modernému človeku alebo k jeho bezprostredným predchodcom.
V časopise Nature to napísali francúzski bádatelia z tímu Jeana-Jacquesa Hublina, ktorý teraz pôsobí v Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku (Nemecko).
Mojokertské dieťa
Skúmali jedinú zachovanú lebku dieťaťa druhu Homo erectus, ktorá sa už dávnejšie našla na Jáve. Vedci túto fosíliu označujú ako Perning 1, alebo Mojokertské dieťa. Stará je 1,8 milióna rokov. Dieťa malo v čase smrti asi jeden rok. Podľa počítačovej tomografie sa jeho mozgová kapacita vtedy rovnala približne trom štvrtinám mozgovej kapacity dospelého Homo erectus.
Dieťa anatomicky moderného človeka druhu Homo sapiens sa rodí s približne 25-percentnou mozgovou kapacitou dospelého. Rast jeho mozgu pokračuje dlho po narodení podobným tempom ako pred ním. Vo veku jedného roku zodpovedá 50 percentám dospelého. V desiatich rokoch 95 percentám. Homo sapiens sa tým výrazne líši od všetkých ostatných primátov.
Napríklad mláďatá makakov sa rodia so 70 percentami kapacity mozgu dospelého, šimpanzov so 40-percentnou. Na konci prvého roku má šimpanzíča okolo 80 percent mozgovej kapacity dospelého šimpanza. Mojokertské dieťa tak pripomínalo skôr šimpanza, nie človeka.
Prečo sa ľudský mozog vyvíja až po narodení
Presunom vývoja väčšiny mozgu do doby po narodení evolúcia vyriešila problém, ako mať veľký mozog pri obmedzeniach, súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Napríklad úzky panvový kanál, ktorý súvisí s dvojnohosťou, ľuďom (aj neandertálcom) urobil z pôrodu traumu. (Máloktorá samica ľudoopa či opice zomrie pri pôrode, ženy však až donedávna zomierali pomerne často.)
Má to aj sociálne dôsledky. Ľudské dieťa vyžaduje dlhé roky rodičovskej podpory. To motivuje, popri biologicky výnimočnom takmer nepretržitom sexe, udržiavanie dlhodobých partnerských párových zväzkov.
Ľudské tempo vývoja mozgu podľa Hublina vzniklo až po štádiu Homo erectus . Je to v súlade so skoršími analýzami rastu zubov tohto tvora. Zrod skutočnej ľudskosti treba hľadať až u prvých Homo sapiens z Afriky spred 160 tisíc rokov. Prípadne u spoločných predkov spred zhruba pol milióna rokov, ktorých majú s neandertálcami: Homo rhodesiensis (Afrika) a Homo heidelbergensis (Európa).
Metódou pokus a omyl
Aj Mojokertské dieťa naznačuje, že evolučné riešenie človeka vlastne prírodný výber vyformoval na trikrát. Dokladá to dvojnohosť australopitekov pred asi 6 miliónmi rokov, veľkosť a tvar postavy i lebky rodu Homo pred asi 2,3 milióna rokov a stavba mozgu so schopnosťou článkovanej reči a abstraktného uvažovania prvých Homo sapiens.
Jednoznačné doklady vyšších duševných schopností sú však ešte mladšie. Pochádzajú spred 80 000 až 50 000 rokov, okrem Afriky už aj z Eurázie.
