Hurikány v Atlantiku od roku 1900 za sebou zanechali viac ako 71-tisíc mŕtvych a škody za miliardy dolárov. Na Jamajke nedávno vyčíňal hurakán Ivan, ktorý priniesol smrť desiatkam ľudí. FOTO - REUTERS
Ničivý živel, pomenovaný po karibskom bohovi zla, dokáže pri svojom vyčíňaní uvoľniť až dvestonásobok celosvetovej dennej výroby energiePodľa americkej CNN terajšie ničivé hurikány (Charley, Frances, Ivan) sú iba prvými zo série veľkých búrok, ktoré v budúcich rokoch zasiahnu Atlantik. Americkí meteorológovia si myslia, že tieto búrky poháňa kombinácia prirodzených cyklov a otepľovania oceánov. Ak je to tak, majú sa Američania a Kubánci, ale aj mnohí ďalší na čo tešiť.
Povedzme si preto o týchto ničivých prírodných úkazoch viac.
Hurikán, tajfún, cyklón a willy-willy
Hurikán je rozvinutá tropická tlaková níž (TTN), v oblasti ktorej dosahuje desaťminútový priemer rýchlosti vetra minimálne 119 km/h, jej priemer býva stovky kilometrov a hrúbka aj vyše 15 km.
Slovo hurikán je miestny názov používaný v oblasti severného Atlantiku, odvodený od mena karibského boha zla mayského pôvodu Hurakan. TTN sa však vyskytujú na celej Zemi v oblasti tropických oceánov, najčastejšie medzi 5. a 20. stupňom zemepisnej šírky. Na severe Indického oceánu sa im hovorí cyklón, v západnom Pacifiku tajfún a pri pobreží Austrálie willy-willy.
Priemerný počet rozvinutých TTN sa na Zemi s výnimkou Pacifiku veľmi nelíši: ročne tri až päť prípadov, len nad Pacifikom je to asi trojnásobne viac. Hlavná sezóna trvá približne od júna do novembra, v rôznych oblastiach sveta je však rôzna. Všeobecne je najaktívnejší september a najväčší pokoj je v máji.
Oceánsky big bang
Vývoj TTN má štyri štádiá: tropickú poruchu, tropickú depresiu, tropickú búrku a napokon finále, nazývané podľa uvedených oblastí. Tie sa členia ďalej, napríklad atlantické hurikány podľa Saffir-Simpsonovej škály do piatich kategórií podľa priemernej rýchlosti vetra. V 1. dosahuje 33-42 m/s, v 2. 43-49 m/s a v 5., najsilnejšej, presahuje neuveriteľných 70 m/s (252 km/h).
Mechanizmus ich vzniku je nasledujúci: v podstate ide o vývoj búrkovej oblačnosti nad teplým oceánom (minimálne 26 stupňov Celzia). Teplý a vlhký vzduch stúpa do výšky, kde sa ochladzuje a vodná para v ňom kondenzuje na malé kvapky. Pritom sa uvoľňuje značné množstvo energie; niektoré odhady hovoria až o dvestonásobku celosvetovej dennej výroby energie.
Tlak vzduchu v strede stále klesá a postupne sa vytvára organizovaná štruktúra, v ktorej začnú jednotlivé jadrá búrok rotovať okolo spoločného stredu, teda okolo miesta s najnižším tlakom vzduchu. Celý útvar sa postupne roztáča, až sa vytvorí prstenec silných búrok, v ktorého strede býva tzv. oko. Je to oblasť s priemerom 20-60 km, kde býva malá oblačnosť a slabý vietor, pričom je zo všetkých strán obklopená silnými lejakmi a víchricou.
TTN sprevádza silný vietor (priemerná rýchlosť až viac ako 200 km/h), prietrž mračien a prílivová vlna. Tá, ako sa blíži k pobrežiu, môže vyrásť aj niekoľko metrov. To všetko trvá i niekoľko dní.
Predpovedanie týchto udalostí majú na starosti predpovedné centrá krajín, ktoré nimi bývajú postihnuté. Niektoré krajiny, napríklad USA v Miami na Floride, majú aj centrum orientované špeciálne na hurikány. Monitorujú vznik, vývoj a pohyb TTN najmä pomocou družíc a rádiolokátorov. Predpovedanie ďalšieho vývoja sa týka najmä smeru pohybu a aktivity. Na to sa používajú počítačové modely, ktoré sa až štyrikrát denne obnovujú podľa najnovších meraní.
Prírodný vysávač
Tornádo je zvislo orientovaný silne rotujúci stĺp vzduchu, viazaný na búrkový oblak. Ako také by sme ho nevideli, avšak zviditeľňuje sa zvírením a vsávaním rôznych predmetov (najčastejšie prachu) a kondenzáciou vodnej pary v dôsledku značného podtlaku v jeho oblasti.
Pripomína lievik alebo chobot, ktorý môže byť mierne naklonený alebo rôzne skrútený, v blízkosti zeme často vidíme vejár zvíreného prachu a trosiek.
V porovnaní s hurikánom má tornádo miniatúrne rozmery, vysoké môže byť 1,5 km (od zeme po základňu oblaku) a pri zemi široké len desiatky až stovky metrov; priemer 1-2 km už môžeme považovať za extrém. Ďalším špecifikom tornád je nečakaný veľmi rýchly vznik a krátke trvanie, najčastejšie iba pár minút.
Smrtonosný ostreľovač
Tornádo je veľmi nebezpečné nielen kvôli nečakanému vzniku. Tesne pri zemi totiž k sebe prisáva rôzne predmety, ktoré potom v určitej výške obrovskou rýchlosťou "odstreľuje" na všetky strany. Z trosiek sa stávajú smrtonosné projektily, ktoré letia rýchlosťou až stoviek km/h. Dopadajú ďaleko od tornáda a sú častým zdrojom zranení ľudí, ktorí si mysleli, že sú v bezpečí.
Rýchlosť vetra v tornáde dosahuje často viac než 100 km/h, pri silných tornádach oveľa viac. Americkí špecialisti namerali v roku 1991 neuveriteľných 520 km/h, čo je zatiaľ najviac na svete.
Keďže pri mnohých tornádach nie je technicky možné merať rýchlosť vetra, posudzuje sa ich intenzita podľa Fujitovej škály, ktorá má 6 stupňov intenzity (F0 až F5). Každému z nich je okrem rýchlosti prúdenia priradený aj slovný opis škôd.
Tornáda aj u nás?
Čo sa týka obetí na životoch, najprecíznejšiu štatistiku majú v USA. Najviac obetí si tu vyžiadalo tornádo, ktoré sa prehnalo 18. marca 1925 tromi štátmi - zahynulo pri ňom 695 ľudí. Na druhom mieste je 6. máj 1840, keď v Natchezi v Minessote zahynulo 317 ľudí. Mimo USA potom púta pozornosť leto 1984, keď zahynulo pri tornáde v ruskom Ivanove asi 400 ľudí.
Tornáda sa vyskytujú kdekoľvek, kde sú vhodné podmienky na vývoj búrkových oblakov. Pravdepodobne najlepšie podmienky na vznik mohutných ničivých tornád (tornado killers) sú v oblasti Veľkých Plání v USA. V tejto oblasti sú zhodou terénnych a cirkulačných činiteľov priaznivé podmienky pre vznik špeciálnych búrok so silne rotujúcim výstupným pohybom (supercely).
Presný mechanizmus vzniku tornád nepoznáme, ukazuje sa však, že drvivá väčšina masívnych tornád je spojená práve s týmto typom búrok. Supercely (aj tornáda) sa vyskytujú aj u nás, síce v menšom množstve a intenzite než v USA, to však neznamená, že sa u nás alebo kdekoľvek v Európe nemôže vyskytnúť aj ničivé tornádo.
Sporák neprežil, fazule áno
Veľké rozdiely v smere a rýchlosti prúdenia v tornáde vyvolávajú často až absurdne pôsobiace úkazy. V roku 1998 v mestečku Spencer (USA) mohutné tornádo zrovnalo so zemou celé okolie, ale v úplne zdemolovanej požiarnej zbrojnici zostali na zemi úhľadne uložené ochranné rukavice.
V roku 1974 v Xenii (Ohio, USA) tornádo zničilo viacero domov, ale v jednom z nich zostali pred už neexistujúcimi dverami vzorne uložené topánky a na poškodenom sporáku nedotknutý hrniec fazule.
Predpovedanie tornád je nesmierne náročné. Majú relatívne malé rozmery a krátku životnosť, preto sa väčšinou nedajú zachytiť ani kvalitným rádiolokátorom a nemáme o ich pohybe nijakú predstavu. Ďalší problém: sú viazané na búrky, a o vzniku a vývoji búrok často rozhodujú faktory, ktoré súčasné počítačové modely nedokážu spoľahlivo popísať. Jediným vodidlom je predpoveď superciel, ktoré bývajú spojené s väčšinou mamutích tornád.
Avšak výskumy ukazujú, že asi len jedna z piatich superciel vyprodukuje tornádo. K spoľahlivej predpovedi tornád tak musí veda uraziť ešte veľký kus cesty.
"Ak máte dosť peňazí, môžete postaviť domy, ktoré vydržia nápor vetra," povedal Andy Coburn z Dukeovej univerzity, ktorý sa zaoberá stavbami na atlantickom pobreží. "Nemáme však technológiu, ktorá by bola ekonomicky prijateľná a vydržala nápor pohybujúcej sa vody." Snímka je z Kingstone (Jamajka), zničeného hurikánom Ivan.
FOTO - REUTERS
Autor: ALOIS SOKOLSlovenský hydrometeorologický ústav
