Bez vírusov by ľudstvo pravdepodobne vymrelo, vírusy ho však môžu aj navždy zahubiť

Sú malé, neviditeľné, neuveriteľne rýchle a zdá sa, že ich jediným poslaním je škodiť človeku, zvieratám a rastlinám. Hoci vedci na celom svete študujú vírusy veľmi intenzívne, stále o nich vedia veľmi málo. Neustále prekvapujú celkom nové, ale aj staré,

dobre známe vírusy.

Zoznam novoobjavených a znova sa objavujúcich vírusov sa stále predlžuje. Mnohé z nich poznáme veľmi dôverne, mnohé ešte len kdesi čakajú, než zaútočia.

V pomyselnom rebríčku „nepriateľov ľudstva“ stále vedú vírusové a civilizačné choroby. Nákazlivé choroby ako chrípka a AIDS sú aj dnes pre planétu oveľa horšou hrozbou ako vojny a prírodné katastrofy.

Čo o nich vieme? Spúšťajú banálnu nádchu, prechladnutie a chrípku, besnotu, osýpky, mumps, rubeolu, kiahne, AIDS, niektoré druhy rakovinových nádorov, ebolu. Čo príde najbližšie? Zdá sa, že vírusy majú v zálohe ešte mnoho prekvapení.

Aj banálna nádcha je dodnes záhadou

V mnohých rodinách vedia, že keď príde jeseň a prvý z nešťastníkov dostane vírusovú infekciu, budú si ju jednotliví členovia odovzdávať ako štafetu až do jari a svojim priateľom sa budú javiť ako banda neustále posmrkávajúcich strašidiel s červenými nosmi.

Keď však chceli výskumníci vyvolať túto situáciu experimentálne v Stredisku pre výskum chorôb horných dýchacích ciest v anglickom Sallisbury, zistili, že je to nejde. „Výskumné stredisko v Sallisbury zaplatí dokonca každému novomanželskému páru, ktorý sa nechá nakaziť ich vírusmi, kompletne celú svadobnú cestu. Bol by som šťastný, keby sa konečne našiel liek proti vzniku chrípky či bežnému prechladnutiu,“ povedal londýnsky virológ profesor John Oxford, ktorý sa pred dvoma rokmi vybral dokonca do Arktídy, aby zo zamrznutých tiel vojakov izoloval vírus španielskej chrípky, ktorý v roku 1918 zabil vyše 20 miliónov ľudí.

Keď prišiel nedávno tento svetoznámy virológ do Bratislavy, stačilo mu len niekoľko hodín, aby si všimol, že v Bratislave zúria vírusy vyvolávajúce choroby dýchacieho traktu .

Vírusy spôsobujúce banálne prechladnutie sú pre vedcov stále nerozlúsknutým orieškom. Je ich vyše 200. Dnes už ale existujú dva druhy látok, ktoré sú na chrípkové vírusy účinné, a vedci ešte stále nepovedali posledné slovo.

Keď sa vírusy vymknú z rúk

Virológovia, ako takmer všetci vedci, pôsobia tak trocha čudácky. Celý život sa piplú v laboratóriách s niečím, čo nie je voľným okom viditeľné, celé hodiny venujú práci, o ktorej dopredu nevedia, či bude mať úspech.

Dokonca ani tí najrenomovanejší vedci dopredu nevedia, ako sa to môže zvrtnúť. Aj z dôverne známych, detailne preskúmaných a neškodných vírusov sa totiž môžu stať nebezpeční teroristi.

Môže sa to začať celkom nevinne. Napríklad tak, že krajina chce ochrániť úrodu pred hlodavcami.

RNDr. Gustáv Russ z Virologického ústav SAV v Bratislave prezrádza, že práve v teraz vyvoláva veľkú diskusiu objav austrálskych vedcov. „Je to momentálne najnovší šláger v oblasti vírusov. Existujú všelijaké nebezpečné vírusy, ale tento je mimoriadne nebezpečný. V Austrálii si dali skupiny vedcov za úlohu vytvoriť vírus, ktorý by znížil schopnosť myší rozmnožovať sa. Aj v tejto krajine totiž požierajú strašne veľa obilia. Vedci sa rozhodli, že urobia z myšieho poxvírusu vírus, ktorý ich urobí neplodnými. Vírus, ktorý takto modifikovali, sa ukázal neuveriteľne agresívny a všetky myši zlikvidoval. Dokonca aj tie, ktoré boli proti tomuto predtým neškodnému vírusu očkované, ale aj tie, ktoré boli predtým voči takémuto typu odolné. Vírus prelomil všetky možnosti ochrany proti nemu. Stal sa pre myši zúfalo nebezpečným.“

Autori výskumu, vedomí si toho, že je to vlastne návod na výrobu veľmi nebezpečného vírusu pre ľudstvo, zostali ako paralyzovaní. Keď zistili, čo vyrobili, zľakli sa a dlho čakali, kým to vôbec zverejnili.

„Nastáva filozofická otázka,“ hovorí RNDr. Russ. „Majú sa takéto výsledky publikovať? Nie je to návod pre bioteroristov?“

Článok predsa len nakoniec publikovali vo februárovom čísle Journal of Virology.

„Je to skutočne veľký problém, stavia nás pred otázku, či takéto informácie majú byť verejne dostupné, keďže existuje hrozba bioterorizmu. Tento výskum, ktorý mal úplne iný cieľ, by mohol byť návodom, ako postupovať. Na výrobu biologickej zbrane netreba špičkové laboratórium, stačí laboratórium so štandardným vybavením, schopné klonovať gény,“ komentuje slovenský virológ momentálne najväčšiu senzáciu vo vedeckom svete.

Možno vírusové choroby z planéty navždy vykynožiť?

Momentálne jediným vírusom, ktorý už na zemeguli nespôsobuje nijaké ochorenie, je vírus pravých kiahní. Túto strašnú chorobu, ktorá len v 20. storočí zahubila v Európe viac ako 200 miliónov ľudí, mohli lekári vymazať už pred 30 rokmi vďaka účinnej očkovacej vakcíne.

Možno si myslieť, že navždy? Nie. „Je to paradox, ale ani vírusy, ktoré sa dnes už nevyskytujú, neprestávajú byť nebezpečné. To je práve prípad vírusu pravých kiahní – varioly. Vďaka rozsiahlej akcii Svetovej zdravotníckej organizácie bola táto choroba zastavená. Bolo to možné vďaka najstaršej, ale najúspešnejšej protivírusovej vakcíne. V roku 1977 bol posledný známy prípad tejto choroby v Somálsku a v roku 1978 sa zastavilo očkovanie proti nej aj na Slovensku. V niektorých iných krajinách ešte skôr,“ hovorí RNDr. Gustáv Russ.

Dnes sa proti variole na celom svete neočkuje. Svetová zdravotnícka organizácia sa teda rozhodla, že posledné zásoby vírusov dá zničiť. Mohlo to byť jednoduché. Zohriali by sa v autokláve na 140 stupňov a po pol hodine by nebolo po vírusoch spôsobujúcich utrpenie a smrť ani stopy.

„Lenže, všetko bolo inak. Oficiálne sa dohodlo, že jeden vírusový štok môže zostať v centre pre kontrolu chorôb v Atlante a druhý v podobnom ústave v Moskve. Avšak – nikdy sa tak nestalo. Keď už malo prísť k zničeniu vírusu, ozvali sa hlasy, že ešte treba dokončiť výskum, prečo je tento vírus taký nebezpečný. Ozvali sa dokonca aj hlasy, že vírus je živý tvor, preto ho nesmieme zničiť,“ hovorí o histórii choroby virológ. Žeby aj virológovia mali svoju stranu zelených?

Neskôr sa objavili informácie, že sa vyrobilo niekoľko ton prášku z tohto vírusu, dokonca vraj aj v kombinácii s vírusom eboly. Neskôr prišli nové správy, že tento vírus majú v 17 štátoch.

„Nikto nedokázal, či je to naozaj tak, a nikto nemôže zistiť, ako to naozaj je. Keby niekto povedal, že u nás v ústave máme tri ampulky, ako dokážeme, že ich nemáme?“ pýta sa RNDr. Russ.

Prečo to predstavuje taký problém? Väčšina populácie na zemeguli už totiž nie je proti vírusu kiahní zaočkovaná. Keby ho teda teroristi rozprášili, bola by to katastrofa. Vírus sa dá veľmi ľahko rozmnožiť a je nebezpečný v tom, že sa môže šíriť vzduchom, stačí sa nadýchnuť. Choroba by sa rozšírila okamžite a čo je najhoršie, očkovacia látka už neexistuje.

Vo svetových odborných kruhoch sa donedávna veľmi intenzívne diskutovalo o tom, či sa má ľudstvo zaoberať prípravou vakcín proti chorobám, ktoré sa už nevyskytujú a ktoré sa len možno objavia vďaka možnému úniku. Nie je totiž dosť peňazí ani na očkovanie proti chorobám, ktoré hrozia bezprostredne.

Američania sa však už rozhodli a milióny dolárov na vývoj novej vakcíny voči pravým kiahňam už dali.

Vírusy trestom božím?

Napriek neuveriteľnému pokroku vedy a medicíny budú aj v tomto storočí trápiť ľudí choroby spôsobené vírusmi. Na rozdiel od chorôb spôsobených baktériami, na ktoré účinkujú antibiotiká, na terapiu liekmi reaguje len minimum vírusových infekcií. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že vírus býva odhalený aj niekoľko desiatok rokov po tom, čo sa objaví nová choroba ním spôsobená. Celý rad chorôb, ktorých príčinu zatiaľ vedci nepoznajú, spôsobujú pravdepodobne práve vírusy.

Zdá sa, že spôsobujú napríklad sklerózu multiplex, vie sa, že sa podieľajú na vzniku rakoviny krčka maternice, na mnohé ďalšie ešte len vedci prídu.

Väčšina nových vírusov pochádza z rozvojových krajín, najmä z Afriky, ako napríklad vírus HIV. Ich šírenie napomáha hlad, podvýživa a nízka úroveň hygieny, teda javy, ktoré sú pre krajiny tretieho sveta typické. Vždy, keď sa objaví neznámy smrteľný vírus, objavia sa aj teórie, že je to boží trest za to, ako ľudstvo žije. „To sú smiešne teórie, vírusy tu boli odjakživa. Zažil som aj teóriu, že vírus HIV vyprodukovali vojenské laboratóriá ako bioteroristickú zbraň, čo je nezmysel,“ hovorí Gustáv Russ. „Bola by to veľmi málo účinná a nekontrolovateľná zbraň.“

Nájsť zbraň proti chorobám, ktoré spôsobujú niektoré vírusy, je ťažké, je potrebný ďalší výskum, ktorý je časovo a finančne veľmi náročný. Na Slovensku ho robí Virologický ústav SAV a aj napriek veľmi chabej podpore zo strany štátu tam dosahujú dobré výsledky.

Očkovanie je podľa väčšiny odborníkov zatiaľ jediným spôsobom, ako sa pred niektorými infekciami ubrániť.

Vírusy môžu aj pomáhať

Vírusy netreba len kritizovať. Bez vírusov, ktoré sú zabudované v našej dedičnej informácii, by sme sa nezaobišli. Ľudia si napríklad dokázali „skrotiť“ jeden z vírusov, ktorý dodáva špeciálnu bielkovinu do placenty v tele matky, a tak zabezpečuje úspešný vývoj ľudského plodu. Keby tento vírus z našej dedičnej informácie zmizol, ľudstvo by asi vymrelo.

V storočí génovej terapie budú hrať veľmi dôležitú úlohu práve vírusy. Dajú sa totiž veľmi dobre využiť na génovú liečbu. Kľúčovým problémom génovej terapie zostáva spôsob, ako dostať nenarušený gén do tela chorého človeka. Na tieto účely sa často využívajú vírusy, ktoré si v priebehu miliónov rokov evolúcie vyvinuli schopnosť vnášať vlastné gény do dedičnej informácie napadnutej bunky. V laboratóriu potom vedci vírus akoby vypitvajú, zbavia vlastných génov, a vložia do neho ľudský gén. Vírus tak slúži ako akýsi „trójsky kôň“.

Prečo nekladieme vajcia

Prečo ľudia nekladú vajcia ako vtáky? Podľa teórie niektorých vedcov môžeme za to ďakovať práve vírusom. Pred 120 miliónmi rokmi napadol predchodcu cicavcov mikroskopický votrelec. Zapáčilo sa mu v ňom natoľko, že sa rozhodol zostať. Predchodca človeka to využil a postupne získal vysoko dômyselný orgán – placentu. Vďaka vírusu, ktorý v bunkách cicavcov parazituje milióny rokov, dnešné cicavce, a teda aj ľudia, neznášajú vajcia.

Ďalšia dobrá správa o vírusoch.

EVA HRDINOVÁ

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 438
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 448
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 260
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 106
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 874
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 664
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 642
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 239
  9. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 026
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 872