Kniha o magických šiestich číslach vyšla v origináli pred piatimi rokmi. Vo svojej novej práci, ktorá vyšla vlani a volá sa Naše záverečné storočie, 62-ročný kozmológ túto myšlienkovú líniu rozvíja ďalej.
Ľudstvo by podľa neho nemalo zabúdať, že pokoj môže byť iba dočasný, a že mu nepretržite hrozí smrť a skaza. Rees odhaduje, že civilizácia má iba polovičnú šancu prežiť rok 2100. Čierne diery môžu pohltiť celé hviezdy, neviditeľná čierna hmota trhá galaxie od seba.
Okrem uvažovania nad klasickými možnými problémami (pád asteroidu, ekologická degradácia, globálne otepľovanie, jadrová vojna a nezastaviteľné pandémie) sa Rees nazdáva, že veda a technika ponúkajú nielen nové možnosti, ale aj nové hrozby.
Po dvadsaťročnom premýšľaní preto pocítil nutkanie napísať Our final hour, aby zvýšil povedomie o rizikách a aj zodpovednosti vedcov.
Objavy menia veci rýchlejšie ako kedykoľvek v minulosti, a vzrastajúca nepredvídateľnosť ich účinkov zvyšuje možnosť civilizačnej nehody. Pokroky v biotechnológiách predstavujú pri zneužití obrovské riziko. Rees dokonca už stavil tisíc dolárov, že biologická nehoda bude stáť milión životov do roku 2020. Verí však, že ju prehrá.
"V tomto stále viac poprepájanom svete, kde majú jednotlivci viac moci ako kedykoľvek predtým, by sa spoločnosť mala viac obávať nejakej hromadnej kalamity, akokoľvek nepravdepodobnej," tvrdí Rees.
Do svojich kalkulácií zahŕňa Rees aj vzdialenú možnosť samoreplikujúcich sa nanobotov, ktorí by mohli rozvrátiť biosféru a vytvoriť "gray goo" (sivý sliz); tento termín zaviedol priekopník nanotechnológií K. Eric Drexler v osemdesiatych rokoch.
Nie je to iba nekontrolovateľná technika, ktorej sa Rees obáva. Nebezpečná môže byť aj základná veda. V júli 1999 Scientific American uverejnil list Franka Wilczeka, fyzika z Princetonskej univerzity, ktorý poukázal na "špekulatívnu, ale celkom reálnu možnosť", že Brookhaven National Laboratory's Relativistic Heavy Ion Collider (RHIC) by mohlo vyprodukovať častice nazývané strangelets. Tieto subatomárne častice by mohli rásť pohlcovaním okolitej hmoty. Britské noviny ich čoskoro označili ako "bing bang machine", ktorá by mohla zničiť planétu.
Následne zvolaný panel fyzikov sa zhodol, že šanca na zabitie šiestich miliárd ľudí je jedna k 50 miliónom. Vo svojej novej knihe Rees píše, že toto riziko možno vyjadriť aj inak: v dôsledku experimentov RHIC by mohlo zomrieť 120 ľudí. Domnieva sa, že experti by mali debatovať na verejnosti o kladoch a rizikách takýchto prác.
Niektorí vedci však s Reesom nesúhlasia. Subir Sarkar, kozmológ z Oxfordu, ktorý považuje Reesa za skutočného "guru" pre jeho široké znalosti a prínosy v kozmológii a astrofyzike, sa domnieva, že tento konkrétny výpočet je iba nezodpovedným zveličením nepravdepodobnej možnosti.
"Rees je bezpochyby najprístupnejší populárnovedecký autor," hovorí jeho kolega Peter Meszaros, astrofyzik z Pennsylvánskej štátnej univerzity. Rees napísal šesť kníh pre laikov a niekoľko článkov pre Scientific American. Koniec-koncov ťažko s Reesom nesúhlasiť v tom, že pre dobro civilizácie by sa mali environmentálne a biomedicínske problémy stať súčasťou politickej agendy.
