 Grónske ľadovce skrývajú kľúč k poznaniu vývoja klímy na severnej pologuli. FOTO - NASA/LANDSAT, NATURE |
Vedci uverejnili analýzu ľadového stĺpca získaného pri hĺbkovom vrte v severnom Grónsku. Ponúkli tak zatiaľ najspoľahlivejší pohľad na vývoj pravekej klímy, ktorý zasahuje až do predchádzajúcej doby medziľadovej.
O čom hovoria vrty z Grónska
Pri rekonštrukcii dávnej klímy bádatelia najradšej využívajú ľadové stĺpce z vrtov do polárnych ľadovcov v Grónsku a Antarktíde. Ľad má totiž v klimatickom kontexte voči iným geologickým vzorkám tú výhodu, že vysvetľovanie z neho odvodených údajov je priamočiarejšie a spoľahlivejšie, ako v prípade hornín alebo organických vzoriek.
Na začiatku 90-tych rokov sa uskutočnili dva takéto vrty v strednom Grónsku, GRIP a GISP2, hlboké 3027 a 3053 metrov. Zohrali kľúčovú úlohu pri odhalení rýchlych klimatických zmien na severnej pologuli počas ponárania sa Zeme do zatiaľ poslednej doby ľadovej. (Cykly dôb ľadových tvorí 80-tisícročné pomalé ochladzovanie, prerušované krátkodobými otepleniami, 10-tisícročné vyvrcholenie chladu a takisto 10-tisícročná doba medziľadová.).
Ešte spoľahlivejší svedok
Spodných 10 percent týchto ľadových stĺpcov však narušili deformácie ľadu v blízkosti horninového podložia. To skreslilo závery o ére spred vyše 105 000 rokov, ktorá vedcov veľmi zaujímala, lebo je obdobou doby medziľadovej, v ktorej žijeme.
Nový vrt v severnom Grónsku, označený ako NGRIP (North Greenland Ice Core Project), týmto nedostatkom netrpí. Lokalita bola vybraná tak, aby bol ľad na spodku stĺpca minimálne zdeformovaný. Ako v najnovšom čísle časopisu Nature oznámila Dorthe Dahlová--Jensenová z Niels Bohr Institute (Dánsko) s ostatnými členmi tímu, kvalita získaného stĺpca splnila očakávanie.
Vrt NGRIP sa začal v roku 1996, horninové podložie v hĺbke 3085 metrov dosiahol v júli 2003. (Pracovné podmienky boli veľmi obťažné, priemerná ročná teplota je tu mínus 31,5 stupňa Celzia. ) Spodná časť stĺpca je stará 123 000 rokov. Pokrýva teda aj takzvanú eemiánsku periódu, predchádzajúcu dobu medziľadovú.
Keď v Anglicku žili levy
Analýza obsahu izotopov kyslíka odhalila, že počas eemiánskej periódy bola teplota vcelku stabilná, no na úrovni asi o päť stupňov Celzia vyššej ako dnes; napríklad v Anglicku žili nosorožce a levy.
Výsledky ukazujú nečakane veľké teplotné rozdiely medzi časovo zodpovedajúcimi úsekmi vrtov NGRIP a GRIP s GISP2. Tím Dahlovej-Jensenovej ich vysvetľuje odlišnými teplotnými podmienkami v strednom a severnom Grónsku, ktoré moduloval rozsah zaľadnenia na severnej pologuli. Celkove väčšina stĺpca ilustruje pomalý pokles priemernej teploty, ktorým sa vyznačoval začiatok poslednej doby ľadovej.
NGRIP však priniesol objav dosiaľ nerozpoznaného teplého obdobia, odštartovaného prudkým oteplením klímy pred približne 115 000 rokmi, ešte kým sa plne rozvinula doba ľadová. Podľa vrtov z Antarktídy tejto udalosti nezodpovedá žiadny bezprostredný náprotivok na južnej pologuli. Klimatická "hojdačka" medzi pologuľami našej planéty (otepleniu na severe zodpovedalo ochladenie na juhu a naopak), ktorá prevládala v poslednej dobe ľadovej, vtedy zjavne nefungovala.
