Londýn/Canterbury 8. septembra (TASR) - Baktérie v meteoritoch môžu za určitých okolností prežiť tvrdé pristátie na povrchu nejakej planéty. K tomuto záveru dospeli britskí vedci z University of Kent, ktorí pomocou úlomkov keramiky simulovali dopad meteoritu. Niektoré mikróby na keramike prežili aj nárazy s rýchlosťou vyše 11 km/s, uviedol Mark Burchell a jeho kolegovia v časopise Nature.
Tento poznatok je argumentom v prospech hypotézy panspermizmu, ktorú v roku 1903 prezentoval švédsky fyzik Svante Arrhenius. Podľa nej môžu prenášať zárodky života medzi nebeskými telesami meteory alebo tlak svetla.
Slabinou panspermizmu bola nezodpovedaná otázka, či by živé organizmy vôbec prežili dopad meteoru na povrch planéty, pri ktorom vznikajú tlaky asi miliónkrát vyššie ako je atmosférický tlak. Väčšina vedcov však panspermizmus zamietla po objave kozmického žiarenia a pôsobenia radiácie na živé objekty.
Burchellov tím chcel zistiť, aký tlak sú baktérie schopné vydržať. Na kúsky keramického materiálu vedci naniesli rôzne druhy pôdnych baktérií a plynovou pištoľou ich vystrelili na kusy ľadu alebo gélové povrchy. Nárazy síce väčšina baktérií neprežila, zopár však áno: Prežil asi jeden z desať miliónov exemplárov druhu Rhodocoddus erythropolis, v prípade druhu Bacillus subtilis dokonca niekoľko zo 100.000. Podľa Burchella je to dostatočné množstvo na podporenie hypotézy panspermizmu.
Cesta baktérií vesmírom však nesmie byť veľmi dlhá. Ak by k nám baktérie dorazili napríklad z inej slnečnej sústavy, na ceste by ich usmrtilo alebo prinajmenšom sterilizovalo kozmické žiarenie. Vzdialenosť medzi Marsom a Zemou by pre mikróby naopak nebola problémom. Nie je preto vylúčené, že život mohol prísť na Zem s červenej planéty. Výsledky pokusov s ľadovými blokmi okrem toho ukázali, že ľadové Jupiterove mesiace Europa a Ganymedes môžu byť tiež potenciálnymi domicilmi mikróbov.
