Obscure: Learn about Fear - dosiahne na Silent Hill?

tických relácií alebo konkurenčných webov.

Je preto trošku podivné, že tieto hororové filmy sa tvoria s oveľa menšou pravidelnosťou ako skutočné príbehy D. Steelovej. Veď sa priznajte, aký poriadny horor ste naposledy videli? Primitívne teenage horory nerátam, tie svojou stupiditou zaujmú len mladé publikum. Ja si len matne spomínam na Kruh, Tí Druhí a Jeepers Creepers ma bavili do polovice filmu (teda do chvíle, keď sa objavil hlavný bubák na scéne v svojej celej kráse). Podobná situácia na trhu PC hier rozhodne nehrozí – na naše stroje sa vlastne vydáva len konverzia z PS2 (reč je samozrejme o hre Silent Hill – druhý, tretí a štvrtý diel rozoberáme aj na našich stránkach), inak sa z obrovského množstva podobných hier na naše stroje dostane len táto kvalitná hra. Kvôli podobným titulom veľmi vážne aj ja rozmýšľam, že si zaobstarám túto konzolu.

Ale aby som len nesmútil, mali sme tu The Thing, Alone in the Dark 4 alebo Clive Barker´s Undying, a naposledy The Suffering. No to je asi tak všetko. Preto je trošku podivné (z našej strany je tá podivnosť kladne prijímaná), že sa chystá klasický survival horor aj pre PC – Obscure: Learn about Fear.

Dúfam, že vám tento dlhší úvod nejako výraznejšie neublížil, ešte som sa výrazne krotil. Celú túto situáciu by sme skôr mohli zhrnúť v nejakom špeciálnom článku, no na navodenie tej správnej atmosféry z abstinencie podobných hier to dúfam stačí. Štvrtý diel Silent Hillu je zatiaľ ďaleko (prskám síru na majiteľov PS2, ktorí sa už môžu spokojne báť, o čom svedčí aj naša PS2 recenzia) a znenazdajky sa objavila hrateľná demoverzia Obscure: Learn about Fear, z ktorej vám píšeme tieto prvé dojmy. Neudržím to v sebe dlho a preto to radšej vyklopím ihneď na úvod – veríme, že tvorcovia hry, Hydravision, na titule ešte zapracujú, inak pôjde len o mierne nadpriemerný produkt. Potenciál k tomu majú, aj keď tu ide skôr o spojenie filmu The Hole (školské prostredie) s akýmkoľvek teenage hororom (hlavní protagonisti) a bojom s neznámym sajrajtom z iných svetov.

Už podľa tej kombinácie je jasné, že celý náš príbeh sa odohráva v škole. To je určite fajn nápad, veď väčšina z nás ju považuje/považovala za výborný dom hrôzy skrížený s ústavom, v ktorom sa robili pokusy s ľuďmi (John Saul: The Blackstone Chronicles – kniha + hra) a môžete sa diviť, týmto sme odhalili aj zápletku. Škola, v jej podzemí robili učitelia pokusy na študentoch a to je vsjo. Vopred vás upozorňujem, toto je skutočne SKVELÝ námet na hru a dá sa z nej veľa vyťažiť, len to akosi francúzski tvorcovia ešte nedokážu a potrebujú získať skúsenosti. No ale preberme si príbeh aj trošku podrobnejšie, nech na začiatku netápeme. Leafmore High School je známa inštitúcia, do ktorej chodia výborné hlavy, o čom svedčia aj tvrdé podmienky výučby a nároky na financie. Nikoho preto neprekvapí, že sa sem dostane len smotánka a napríklad študentský intrák vyzerá ako náš nádherný 3-izbový byt (podobné voloviny zažijete aj vo filmoch). Príjemnou novinkou je skupinka hrdinov, teda nebudeme po celý čas ovládať len jedného ustráchaného výrastka alebo zdeprimovanú čaju. Všetko sa však začína tým, že sa našej skupinke (až som sa bál toto slovíčko použiť, aby som náhodou nemal s mikipremiérom nejaké trable) stratí kamoš Kenny, ktorého sa rozhodnú pohľadať a tak vstupujú do útrob školy, kde odhalia pokusy na študentoch. A kto to bude v našom mančafte?

Skupina hlavných protagonistov sa dá porovnať s čímkoľvek a nič vás neprekvapí na jej obsadení. V demoverzii sme mali možnosť hrať za športový typ menom Matthew, pod ktorým si predstavte nádherne urasteného mladíka, po ktorom šalejú takmer všetky zamindrákované devy na škole a tak má spoločnosť každý večer. Jednoducho svalnatý debílek. Druhým pánom na holenie je Josh, ktorý mi až príliš pripomína správneho chlapca používajúceho skôr svoj rozum ako silu a dokáže teda ohúriť svojou pozornosťou a dôvtipom, takže sa z primárneho blbečka môže vykľuť geroj celej skupinky a nakoniec si získa srdiečko aj tej najvyvinutejšej babenky... pardón, ale to už mám z tých filmov. Do tretice tu máme Stanleyho (Takže kolega Bandzi robí kariéru v hernom biznise? No pekne. - by chrupi), ten nám predstavuje zazobaného rebela, ktorý na školičku takmer úplne kaká a je pre väčšinu neznámym, no zároveň drsným človekom. Môj osobný dojem, určite sa mu v detstve prihodilo niečo zlé a preto je teraz taká čistá duša. Nežné pohlavie zastupuje sex-bomba Ashley (druhá polovička Matthewa, teda aspoň tak to vyplynulo z krátkeho telefonátu v deme, kde ho čakala na posteli) ovládajúca výborne boj na telo a na záver tu máme Shannon, ktorá nevyzerá zle, no skôr by som ju charakterizoval ako zamindrákovanú puberťáčku, ktorá si bez svojho plyšáčika (holt, ja som svojho už zanechal jeho plyšovému osudu) ani necvrkne.

A s týmto mančaftom hráme celý zápas a musíme to potiahnuť až do víťazného konca, t.j. prežiť. Ide o klasickú schému postáv, no nikomu to nevadí, tento koncept funguje v priblbých filmoch, prečo by nemohol aj tu. A predstavte si, on by skutočne aj mohol fungovať. Medzi jednotlivými študentmi sa môžete ľubovoľne prepínať (v deme sme po pár krokoch narazili na živého pokusného králika, ktorý ešte pripomínal človeka a jednoducho sme sa sami mohli rozhodnúť, za koho budeme hrať) a dokonca hru môžete hrať aj kooperatívne na jednom počítači, keď sa napríklad joypadu chopí kamoš a budete spoločne bojovať proti monštrám. Whoaaa, tomu hovorím výborný nápad, uvidíme ako bude fungovať v hre.

Teraz sa dostávame k samotným pocitom z hrania. Matthew si len tak pinká na kôš, keď sa rozhodne ukončiť trýznenie svojho tela, odoberie sa do šatní, kde mu zavolá už vyššie spomínaná Ashley, no počas telefonátu mu neznáma postava vezme vak, ktorú náš geroj začne prenasledovať, až sa dostane do tajomnej budovy, kde sa jeho prvým získaným predmetom stane baterka a diera v podlahe hráča volá do svojich útrob. Bez náznaku strachu som sa presunul do podzemia, kde som prišiel na prvú (a zrejme aj jedinú) úlohu baterky. Zahrievaním vysielaného svetelného žiarenia odhaľujete tzv. Black Auru a odhalíte tak polohu krvilačného monštra a to stačí potom už len odpicnúť. Takto som sa predral až k spomenutému parťákovi a po prepade monštra som pokračoval ďalej... ehm, už len sám, ten chudák mi pomohol ako výborný ochranný štít, veď to poznáte, život je sviňa a aj tak by sa len trápil. Takto som postupoval demoverziou, odhaľoval Black Auru, no niečo mi tu nesedelo. Celé prostredie bolo viac osvetlené, ako by to bolo potrebné, čo mne osobne vadilo, takto som totiž prichádzal o moment prekvapenia z vynorenia sa monštra. Podobný efekt bravúrne fungoval v Doomovi, Silent Hill vsádza tiež na rovnakú kartu. Ozvučenie nebolo ešte zrejme doladené, to je totiž polovicou úspechu a spomienky na geniálny soundtrack z druhého a tretieho dielu SH mi pripomínajú, že „džaponci“ vedia správne zabrnkať na nervy.

Beriem to však tak, že to je len demoverzia, ktorá predvádza aký-taký pohľad na hru, ktorý je zahmlený, veď táto hrateľná verzia vyšla ešte pred samotnou hrou, takže tvorcovia majú dostatok času na odstránenie menších chybičiek v hrateľnosti a atmosfére, ktorá je zatiaľ len takým slabým čajíčkom (aspoň oproti Silent Hill a aj The Suffering). Samotné spracovanie hry je nadpriemerné. Detailnosť prostredia síce nie je na bohvieakej úrovni, v niektorých situáciách som sa pristihol, že tu by mohla byť výborná bu-bu scéna, lenže to prostredie by muselo mať inú architektúru. Treba trošku viac pridať a pozrieť sa aj na iné, konkurenčné tituly. Spôsob vytvorenia mrazivej atmosféry záleží na okolitých podnetoch k strachu a to Obscure: Learn about Fear ponúka len tak spolovice. Ale ako som už spomínal, ide len o demo a možno nám autori ponúkli tú najslabšiu časť hry, čo by sa nestalo určite po prvýkrát. Pohyby jednotlivých postáv boli takmer reálne, nevšimol som si žiadne abnormálne pohyby kĺbov, za toto si Hydravision zaslúži pusu na čelo. Ovládanie podľa slov vývojárov bolo v ukážke nekompletné, v nej využijete len klávesnicu, zatiaľ čo do plnej verzie hry bude zakomponované ovládanie aj pomocou myšky a sami sme sa presvedčili (The Suffering), že ovládanie tak len získa. Takto to bolo trošku konzolovo ťažkopádne, no uvidíme ako sa to bude hrať s myšou. Inak si užijeme klasický smer pohybu pomocou štyroch šípok, jedno tlačidlo slúži na interakciu s okolím, jedným mierime a druhým strieľame. Sila zvyku, no po pár minútach to budete brať ako samozrejmosť.

A to je asi tak všetko, strelné zbrane nebudú chýbať spoločne s bojom na blízko, no všetko to potrebuje mierne doladiť, lebo hlavne čo sa týka atmosféry, tak hra stráca na konkurenciu. Viac pritvrdiť, nebáť sa ukázať hnusné scény, strach navodiť temnotou a budeme sa mať na čo tešiť. Takto to bude len skutočne mierne nadpriemerná hra, ktorá dostane 3, maximálne 3 a pol hviezdičky.