Silent Hill 4 - strach útočí

Pre tisícky hráčov je séria Silent Hill naozaj pravou a nefalšovanou kultovou hrou a synonymom hrôzy, ktorou sa radi a dobrovoľne nechajú štekliť na svojom zátylku bez zbytočného reptania. Určite už viete, že pôvod tejto nedávno ešte trilógie siaha hlboko do minulosti, z dôb, kedy svetu vládla stará dobrá PS. Aj keď na ňu vyšiel len prvý diel, ten sa stal nesmrteľný a vlastne aj žijúcou legendou.

Ďalšie pokračovania vychádzali už na PS2, striedavo s PC, pričom každý diel bol v niečom iný a čiastočne aj originálny. Menili sa nielen hlavní protagonisti, ale aj grafické enginy, miesta deja, príšery, či miera úchylnosti. V tomto exceloval hlavne tretí diel, zachádzajúci až za hranice, ktoré sa bojí prekročiť máloktorá firma. Ako každé malé dieťa vie, dej každého dielu sa odohráva v dvoch paralelných svetoch. Našom reálnom a na Druhej Strane - svete zloženého z utrpenia, strachu, bolesti, hrôzy, dokaličených tiel, ostnatého drôtu, hrdze, rozstriekanej krvi, optických klamov... V týchto prostrediach sa vždy odohráva príbeh nášho hlavného hrdinu, ktorý sám od seba po čase už nedokáže oddeliť pravdu od fikcie, vidiny od reality a tak sa dostáva do stavu, kedy očakáva takmer všetko a nečuduje sa nad ničím.

The Room sa vyznačuje ďalšou novinkou a to možnosťou vracať sa vždy do jednej rovnakej lokality – miestnosti. V tej je nedobrovoľne väznený a vlastne ani nevie prečo. Jeho pamäť pripomína dobre odležaný puding, dvere jeho bytu sú doslovne zamotané do masívnych reťazí a nielen že sa nedajú otvoriť, ale neprejdú cez ne ani jeho prosby o pomoc, telefón vydáva čudesné zvuky, rádio a televízor nefungujú, okná sú zatlčené. Jedinou voľbou ako sa dostať von je čudesná diera v kúpeľni, vedúca do neznáma...

Aj keď jeho prvé kroky za dierou vedú do celkom reálneho sveta, už po chvíľke zistí, že tomu tak nie je. Dievča, ktoré ho pred chvíľou oslovilo je mŕtve, a z tmavých chodieb sa ozývajú podozrivé a desivé zvuky. Vlastne je to dievča, alebo len obrovská marioneta miestami pokrytá zrazeninami lepkavej krvi volajúca o pomoc len v jeho pomätenej hlave? Odpovedi na otázky prinesie až čas, samozrejme ten váš – herný. Ak vás táto séria zaujíma, prečítajte si toto bližšie ohodnotenie jej štvrtého dielu. Je natoľko odlišný, že by mu na chuť mohli dôjsť aj jeho doterajší odporcovia.

GRAFIKA 8 / 10

Hlavne ak si uvedomíme, akú lahôdku nám autori doteraz odopierali. Inovatívnosť na tomto poli je skoro nulová, pretože takýto pohľad neprináša nijaké výraznejšie posolstvo, no podrobné preskúmanie celého bytu nám objasní skrytú silu. Napríklad taký obyčajný pohľad z okna nám vo svojej celej kráse predvedie geniálne vytvorený trojrozmerný svet plný reálnej perspektívy a paranormálnych detailov. Tento kultový horor môžete pokorovať v dvoch módoch rozlíšenia televízora – 16:9 a 4:3, pričom ten druhý je predsa len v dnešnej dobe vysokej detailnosti a špičkovej grafiky u iných platforiem o trocha prijateľnejší.

Kapitolou samou o sebe sú už povestné animované enginové sekvencie, ktoré ukazujú, aké oceánske hĺbky sa dajú pri vysokom tvorivom potenciáli dosiahnuť. Izometrický pohľad je v plnej réžii troch rozmerov a nijako extra neexceluje (samozrejme v porovnaní s predchádzajúcou časťou). Oproti konkurencii vás prekvapí jeho príjemná farebnosť a trblitavosť, podporujúce efektne spracované krvavé orgie na ktoré narážate každým druhým krokom. Samozrejmosťou sú špičkovo prepracované modely hlavných charakterov, no to by nebolo nič nové. Autori ale zamerali pozornosť aj na všetky ostatné postavy, preto si vychutnáte aj skvelo a realisticky spracované príšery. Niečo podobné mi pritom chýbalo už pri predchádzajúcich dieloch a tento krok som viac menej očakával.

INTERFACE 6 / 10

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Zmena podstaty hry mne osobne celému dojmu skôr ubrala. Podstatnú časť herného prostredia už netvoria pol na pol obrovské voľné priestory, ale prevahu majú pomerne úzke koridory chodieb, oplotených pozemkov a záhrad. Chýba aj všadeprítomná hmla, zvyšujúca pocit neistoty z prichádzajúcich lokalít skrývajúcich množstvá prekvapení. Na druhej strane sa v inventári objavili strelné zbrane, ktoré so zmenou herného princípu inklinujú skôr k mutácii Resident Evila. Určite je to príjemná zmena, nakoľko sa séria pomaly ale isto utápala v klišé a neprinášala nič inovatívne.

Aj keď je The Room len jedným dielom série, určite sa nedá tak jednoducho zaškatuľkovať. Lokality už nie sú tak priamočiare a občas máte problém ako ďalej. Zapríčiňujú to hlavne dve veci – zvýšená náročnosť na predstavivosť hráča a spomínané široko rozvetvené možnosti postupu. Naraz je otvorených viacej ciest, no len jedna je tá správna. Ako centrálny bod autori určili váš byt, za ktorého sa dostávame tmavou a dlhou chodbou, vedúcou do rôznych lokalít. Po každej splnenej úlohe sa presunieme do novej, majúcej aj niekoľko východov vedúcich opäť do miestnosti. Tu môžeme nielen ukladať pozície a meniť veci v inventári, ale sledujeme aj malé dejové posuvy jemne balansujúcej na pokraji fikcie a skutočnosti.

Úplná izolácia postavy je celkom správne úchylný nápad, hlavne ak sa pozeráte kukátkom dverí na postavu priateľa, ktorý sa susede sťažuje že vás nemôže zohnať, pričom sami búchate z druhej strany a revete z plného hrdla o pomoc. Dvere sú ale úplne nepriepustné... Ovládanie je rýdzo obyčajné a takpovediac úplne kompatibilné s predchádzajúcimi dielmi. A to je len dobre. Nemám rád novinky za každú cenu.

ZVUKOVÉ EFEKTY 10 / 10
Plné hodnotenie je dôsledkom dlhodobého vývoja. Jedno z najlepších ak nie najlepšie ozvučenie a efekty nájdeme len tu. Hrdlo a iné otvory zvierajúce pazvuky ponúkajú naozaj dokonalý pocit strachu. Veď ste to možno počuli – vývoj psychologických zbraní založených na vibráciách pôsobiacich paniku v radoch nepriateľov nie je nijakou novinkou a boli údajne použité aj v biblických príbehoch. Tak vám prezradím, že Japonci sú s vývojom asi najviac vpredu. Stačí si pustiť Silent Hill 4 a hneď to musí byť každému jasné.

HUDBA 8 / 10
Tá je naozaj na úrovni. Z úvodného songu sa podľa informácii na nete jaší polka Európy a celé Japonsko, takže Silent Hill 4 opäť na tomto poli vôbec nesklamala. Gitarové kreácie predchádzajúcich dielov pritom patria k tomu najlepšiemu, čo mohla PS2 ponúknuť.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Séria Silent Hill nikdy nebola určená pre šachových majstrov a svojou podstatou sa snažila ponúknuť rozumnú mieru obťažnosti pre široké masy. Podobnou cestou by sa chcel uberať aj posledný diel. Teraz už v ňom nenájdeme niekoľko druhov nastaviteľnej obtiažnosti a zdá sa, akoby aj ubudlo logických hádaniek. Hra sa stala akčnejšou, preto by bolo možno zaujímavé predostrieť správanie sa nepriateľov. Bohužiaľ ta tomto snaha autorov dopadla prabiedne. Inteligencia týchto tvorov je na bode mrazu, pričom ich reakcie sú nepríjemne predvídateľné. Skoro vôbec sa pri svojej likvidácii nebránia a hra tak stráca na dramatičnosti. Je síce pravda, že podobné správanie bolo naskriptované aj v predošlých dieloch, no zdá sa mi, že v dvojke boli protivníci podstatne viacej otravnejší a tvrdší.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Posledný diel slávnej série neprekročil tieň tretieho dielu. Aj keď jednoznačne vedie po grafickej stránke, jeho kvality zbytočne podkopáva nižšia hratelnosť. Už sme si na túto sériu jednoducho zvykli a aby nás niečím prekvapila to by sa museli programátori podstatne viacej snažiť. Okrem toho vyšli obidva diely s malým časovým odstupom a tým pádom fanúšikovia nestačili ani poriadne vyhladnúť. To sa odrazilo aj v konečnom pohľade na hru ako celok. Silent Hill 4 je určite hra atraktívna, no obávam sa že za ňu utratia peniaze len skalní priaznivci tejto nevšednej série.

Autor: Vladan Hamřík