Umelecká vízia Sedny, najnovšieho, najmenšieho a najkontroverznejšieho objektu našej slnečnej sústavy. Jej objaviteľ Michael Brown sľubuje, že už čoskoro odhalí tajomstvo, či Sedna má naozaj svoj mesiac. ILUSTRÁCIA - NASA
astronomického tímu Chandry Wickramasingheovej z Univerzity v Cardiffe priniesol časopis New Scientist.
Sedna, objavená v novembri 2003, je najväčším objektom od nájdenia Pluta (1930). Okolo vlastnej osi sa otočí iba raz za 20 dní. To by mohlo znamenať, že jej rotáciu brzdí mesiac.
Pretože pri Sedne nebolo nič vidieť, vedci z NASA nasadili Hubbleov a Spitzerov kozmický teleskop. Zatiaľ však nič nenašli.
Niektorí astronómovia sa uspokojili s vysvetlením, že aspoň v minulosti musela mať Sedna mesiac. Z jeho obežnej dráhy ho vraj mohla odchýliť zrážka s kusom medziplanetárneho ľadu.
Briti teraz prišli s názorom, že ak Sedna naozaj nejakú prirodzenú družicu má, nemôže to byť teleso planetárneho typu. Jedine obrovská vyhasnutá kométa, ľad z ktorej sa vyparil, môže mať taký temný povrch, že prakticky neodráža svetlo. Aby však také teleso vôbec mohlo spomaliť Sednu, muselo by byť až stokrát väčšie než akákoľvek iná známa kométa.
Objaviteľ Sedny, astronóm Michael Brown z Kalifornského technického inštitútu v Pasadene, je však k novej teórii skeptický. Podľa neho rotácia Sedny je ešte pomalšia, ako predpokladajú Briti. Tí sa vraj nechali pomýliť nevhodnými intervalmi meraní z teleskopu v Cerro Tololo v Chile. Podľa Browna je to rovnaké, ako keby ste sa pozerali na hodinky každých 25 hodín a usudzovali z toho, že malá ručička sa za ten čas posunula iba o hodinu.
Brown sľúbil, že s pomocou Hubbleovho teleskopu tentoraz už záhadu mesiaca Sedny naozaj vyrieši. (ač)
