Softvérové spoločnosti už prišli s množstvom inovácií, ktoré zmenili naše životy. Žiadna však zatiaľ nepriniesla taký obrovský pokrok v nazeraní na svet ako vynález multilicencie.
Jej základným prvkom je presvedčenie, že platba za určitý tovar neznamená jeho kúpu či nebodaj vlastníctvo – ale kupujúci ňou len získava oprávnenie tovar určitým, presne vymedzeným spôsobom používať. Škatuľa softvéru stojaca na vašom stole na prvý pohľad môže pripomínať škatuľu s kukuričnými lupienkami, výrobca softvéru vám však prikazuje, že jeho lupienky môžete jesť len vy, nie vaše deti ani manželka, a že si ich musíte sypať každý deň do tej istej misky. Ak chcete ušetriť, môžete si kúpiť lupienky aj s miskou v akcii (OEM licencia), ak sa vám však nádoba po ceste domov rozbije, lupienky musíte vyhodiť.
Softvérový priemysel dokáže takéto obmedzenia veľmi ľahko zdôvodniť: program nie je hmotný a jeho používanie treba obmedzovať, lebo sa kopíruje oveľa ľahšie ako lupienky. Vychádza sa pritom zjavne z predpokladu, že duševná práca sa v ľudskej spoločnosti objavila až s prvými počítačmi. Keby totiž za duševne pracujúcich boli považovaní nielen programátori, ale aj umelci či vedci, vyzeral by podľa softvérovej logiky svet úplne inak.
Skúsme namiesto hmotných lupienkov porovnať váš obľúbený operačný systém s obrazom, ktorý ste si zavesili do kancelárie. Softvér ste si kúpili na zvýšenie produktivity svojej práce a obraz preto, lebo v peknej kancelárii sa vám bude lepšie pracovať, čo tiež zvýši vašu pracovnú výkonnosť (hoci mnohí namietnu, že efekt pekného obrazu je často oveľa zrejmejší, ako efekt väčšiny softvéru).
Softvérová logika multilicencie chrániaca duševne pracujúcich hovorí, že maliar môže stanoviť cenu a obraz vám predať až vtedy, keď si zistí, koľko ľudí sa naň bude pozerať. Je predsa rozdiel, či bude visieť niekde v detskej izbe a vaše dieťa naň pozrie raz za týždeň (zľavnená licencia pre školy), či si ho zavesíte do kancelárie, kde ho uvidia len vaši najbližší spolupracovníci (biznis licencia pre 4 použitia), alebo bude visieť vo vstupnej hale vašej firmy a každý deň ho uvidia tisícky používateľov (licencia na neobmedzený počet inštalácií).
Logika multilicencie je vraj znakom novej ekonomiky a úcty k práci. Multilicencia chráni pracovné miesta, o ktoré zamestnancov moderných firiem pripravujú tí, ktorí porušujú autorské zákony.
Všetci duševne pracujúci sa už dnes nemôžu dočkať doby, keď budú ich záujmy a pracovné miesta chránené rovnako, ako dnes záujmy programátorov. Ceny kníh sa začnú po vzore softvéru stanovovať podľa toho, kto ich kupuje: ak bežná kniha pre jedného používateľa stojí, povedzme, 200 korún (požičanie je trestný čin), tá istá kniha pre celú rodinu bude stáť 1000 korún a jedna kópia pre knižnice – semeniská neúcty k ľudskej práci – 9990 Sk bez DPH.
Zrušené budú antikvariáty – neexistuje totiž strašnejší spôsob, ako okradnúť spisovateľa, než znova predať jeho dielo, keď ho už nepotrebujete (uvedomte si, že skutočný autor knihy z takéhoto predaja nemá ani korunu a ide teda o rovnaký trestný čin ako predaj napáleného softvéru).
Neskôr príde záťah na univerzity. Študenti prichytení pri kopírovaní skrípt budú odvádzaní v putách priamo od xeroxu, pretože niet horšieho zločinu, ako nechať v obchodoch ležať knihy popredných vedcov, brať im tak prácu a okrádať tým celú spoločnosť.
Hneď po softvérovom priemysle sa ako prvé na novú ekonomiku adaptujú nahrávacie spoločnosti, v rámci kampane Kopírovanie a nelegálna výroba zabíjajú hudbu budú postavené mimo zákona amatérske kapely, ktoré preukázateľne pripravujú o prácu marketingových manažérov, pracovníkov v reklame, imagemakerov a analytikov hudobných spoločností tým, že zákerne a zámerne nevyužívajú ich služby.
A napokon sa ozvú aj všetky ostatné odvetvia priemyslu, ktoré chcú svoje záujmy tiež brániť rovnako, ako dnes softvérový priemysel. Cena škodovky sa bude líšiť podľa toho, či budete jazdiť sám, alebo s rodinou. Sušienky kúpené v (OEM) akcii v Tescu je možné zapíjať len kolou určitej značky. A Disko, to nikdy neješ sám.
Vizionári majú pravdu: informačnej spoločnosti a novej ekonomike sa nedá len tak jednoducho prispôsobiť, informačná spoločnosť vyžaduje úplnú zmenu myslenia.
RICHARD HAVROŠ
