Biogénny magnetit z Marsu?
V auguste 1996 skupina amerických vedcov na čele s Davidom McKayom, sústredených okolo NASA Lyndon B. Johnson Space Center v texaskom Houstone, na špeciálnej tlačovej konferencii NASA ústami samého prezidenta Clintona oznámila svetu senzáciu: v meteorite ALH84001, nájdenom v Antarktíde, ale určite pochádzajúcom z Marsu, odhalili tri línie dôkazov, ktoré poukazujú na možnú existenciu života na červenej planéte, prinajmenšom v jej dávnej minulosti!
Išlo jednak o vcelku zložité organické látky označované ako PAH (polycyklické aromatické uhľovodíky), na Zemi vznikajúce okrem iného rozkladom mikroorganizmov, jednak o minerálne látky, aké sú na Zemi produktmi metabolizmu mikroorganizmov, a konečne o nepatrné mikrometrové až nanometrové štruktúry, silne pripomínajúce sfosílnené mikroorganizmy. Všetko sa to sústreďovalo v uhličitanových globulách vo vnútri meteoritu. Okolo výsledkov McKaya a kol. sa rozpútala búrlivá polemika. Seriózne kritiky poukazovali najmä na neodôvodnenosť jednoznačne biologického vysvetľovania nálezov, na s biológiou nezlučiteľné podmienky, za akých sa zrejme materiál meteoritu na Marse utváral, atď. Zhruba po roku akoby tieto kritiky prácu McKaya a kol. zmietli zo stola. No potom zástancovia biologického pôvodu nálezov vystúpili s protiargumentmi. Polemika okolo ALH84001 uviazla v patovej situácii – bez ďalších údajov, najlepšie priamo z Marsu, nebolo možné rozhodnúť, kto má pravdu. Koncom roku 2000 sa však miska imaginárnych váh opäť začala nakláňať na stranu biologického vysvetlenia.
Záhadné kryštály
Zaslúžila sa o to najprv sčasti tá istá skupina bádateľov, ktorá stála pri senzácii z roku 1996, tentoraz na čele s Kathie Thomas-Keprta z firmy Lockheed Martin. Transmisnou elektrónovou mikroskopiou skúmali kryštály minerálu magnetitu (oxid železnato-železitý, Fe3O4), izolované kyselinou zo spomenutých uhličitanových globúl v ALH84001. Našli medzi nimi vyše tretinu takých, ktoré mimoriadnou chemickou čistotou a podrobnosťami tvaru a stavby boli takmer totožné s kryštálmi magnetitu z pozemských magnetotaktických baktérií (magnetotaxia je pohyb organizmov podľa orientácie v magnetickom poli; baktérie tieto kryštály produkujú špecifickým procesom) – kmeňa MV-1. Thomas-Keprta a kol. definovali na báze magnetitu z MV-1 šesť základných kritérií biologického pôvodu týchto kryštálov. Zistili, že tie, ktoré našli v ALH84001, vyhovujú piatim. Vo veci posledného, orientácie kryštálov do lineárnych reťazcov, pozorovaných v pozemských baktériách, sa nemohli vyjadriť, lebo invazívna metóda izolácie kryštálov akékoľvek ich pôvodné usporiadanie vymazala.
Postup americko-španielsko-nemeckého vedeckého tímu vedeného Imre Friedmannom z NASA Ames Research Center v kalifornskom Moffett Fielde, bol šetrnejší. Títo vedci použili skenujúcu elektrónovú mikroskopiu a zakrátko oznámili, že kryštály magnetitu v ALH84001 spĺňajú aj šieste kritérium biologického pôvodu, odvodené Thomas-Keprta a kol. – vyskytujú sa v lineárnych reťazcoch. Friedmann a kol. podporili biologické vysvetlenie aj na báze podrobností kryštálov v reťazcoch a ich usporiadania, ako aj možných zvyškov bakteriálnych membrán okolo nich. Nemysleli si, že v ALH84001 niekedy žili magnetotaktické baktérie, skôr do jeho materiálu prenikli ich rozložené zvyšky, ešte kým bol na Marse. Priaznivci marťanského života zajasali, lebo išlo o dosť pádne dôkazy.
Opäť trocha skepsy
Prílišný optimizmus nadšencov však teraz do istej miery schladili výsledky tretieho, americko-britsko-francúzsko-maďarského tímu na čele s Peterom Buseckom z Arizona State University v Tempe. Pri transmisnej elektrónovej mikroskopii použili špeciálne tomografické a holografické metódy, umožňujúce do podrobností určiť trojrozmerné tvary predmetných kryštálov magnetitu. Tieto kryštály sú veľmi drobné, majú 40100 nanometrov, čo je na hranici rozlíšiteľnosti väčšiny elektrónových mikroskopov. Preto sú potrebné spomenuté špeciálne metódy. Buseck a kol. nimi preskúmali kryštály magnetitu z baktérií kmeňa MV-1, z nešpecifikovaného kmeňa kokov (guľovité baktérie), pôvodom z prírodnej rezervácie Sweet Springs pri kalifornskom Morro Bay a z baktérií druhu Magnetospirillum magnetotacticum, všetko magnetotaktických mikroorganizmov. Ich parametre porovnali s parametrami kryštálov magnetitu z ALH84001.
Výsledok: kryštály magnetitu z uvedených troch bakteriálnych zdrojov sa od seba tvarovo líšia a ani o jedných nemožno povedať, že by sa nejako zvlášť zhodovali s kryštálmi magnetitu z marťanského meteoritu. Buseck a kol. preto uzatvárajú, že hoci sú výsledky Thomas-Keprty a kol. a Friedmanna a kol. sugestívne, nemožno ich považovať za dôkaz existencie magnetotaktických mikroorganizmov, a teda života na Marse.
A tak asi predsa len budeme musieť počkať na to, čo prinesie podrobná analýza širšej palety vzoriek materiálu marťanského povrchu, dopravených na Zem robotmi, alebo prieskum robotmi či astronautmi priamo na Marse.
ZDENĚK URBAN
