Vedci z Juhokórejskej univerzity v Soule ako prví na svete naklonovali ľudské embryo a odobrali z neho kmeňové bunky, ktoré sa premenili na bunky rôznych tkanív. Na snímke je osem klonovaných embryí, každé v osembunkovom štádiu. FOTO - TASR/AFP |
Vo Veľkej Británii udelili licenciu na liečebné klonovanie. Ide o vôbec prvé oficiálne povolenie tejto nádejnej metódy v Európe. Skupina vedcov z Centra kmeňových buniek (SCG) v Newcastle teraz naplno rozvinie prácu, ktorá by mohla o niekoľko rokov priniesť prelom v liečení najrôznejších chorôb. Najmä tých, kde treba s pomocou klonovaných buniek z pacientovho tela nahradiť nefunkčné tkanivá, nech už ide o mozog, srdce, krv alebo pečeň.
Miodrag Stojkovic, člen SCG, ktoré pracuje v rámci Ústavu ľudskej genetiky univerzity v Newcastle, pre agentúru Reuters povedal: "Nejde o klonovanie detí. Cieľom tohto výskumu je priniesť úľavu miliónom chorých ľudí."
Odporcovia liečebného klonovania zdôrazňujú, že ide o neetický postup, pri ktorom treba najskôr vypestovať nový život, a ten sa potom musí zničiť. Alison Murdochová z univerzity v Newcastle vysvetlila pre americký týždenník Newsweek, že podľa jej názoru je to inak: "Nevytvárame nijaký unikátny genetický materiál. Nerobíme umelé oplodnenie. Zoberieme bunku dospelého človeka, ktorý je informovaný, o čo ide, a dá na to súhlas. Túto bunku reprogramujeme, aby zabudla na to, čo bola predtým, a vrátime ju späť do tela pacienta. Nevidím v tom etický problém."
Samotný princíp liečebného klonovania vylučuje, že by pri tom mal vzniknúť nový jedinec. Napríklad z kožných buniek pacienta sa vypestujú (reprogramujú) bunky tak, aby z nich vznikli pankreatické bunky. Podobne možno pestovať aj nervové bunky, ktoré by mohli nahradiť degenerované neuróny pri Alzheimerovej alebo Parkinsonovej chorobe. Ak sa takýmto postupom podarí zachrániť povedzme matku piatich detí, sotva to možno považovať za neetický čin.
Pochopiteľne, k praktickým výsledkom vedie ešte dlhá cesta. V Británii si však zodpovedné orgány ako prvé uvedomili, že bez možnosti slobodného vedeckého výskumu by liečebné klonovanie nebolo možné využiť vôbec. Udeleniu licencie predchádzala dlhá a vášnivá debata. Preto Murdochová teraz vyhlásila, že sa cíti ako na konci dlhého maratónu. Diskusie však samozrejme budú pokračovať; netreba zabúdať, že licencia má platnosť iba rok.
Maratón, o ktorom hovorila Murdochová, dostal nové rozmery v roku 1996. Vtedy škótsky embryológ Ian Wilmut so svojím edinburským tímom ako prvý dokázal reprogramovať dospelú cicavčiu bunku. Vznikla slávna ovca Dolly. Ďalším medzníkom bol tohtoročný február, keď juhokórejskí vedci vedení Hwang Woo Sukom oznámili, že prvý raz dokázali reprogramovať ľudskú bunku.
Bol to práve Ian Wilmut, ktorý pred časom napísal v britskom časopise New Scientist: "Mnohí považujú liečebné klonovanie za neetické. Ja považujem za neetické nevyužiť ohromné možnosti, ktoré nám táto metóda ponúka."
