SME

Myslenie veľmajstrov je už vec verejná

Pre všetkých, ktorí by sa radi stali Kasparovom alebo Anandom, prinášajú vedci zaujímavú správu o tom, ako pracuje myseľ šachových veľmajstrov. Michelle Cowleyová a Ruth Byrneová z Trinity College v Dubline experimentálne potvrdili, že špičkoví šachisti

Myslenie veľmajstrov sa stalo predmetom vedeckých výskumov. Bolo by veľmi zaujímavé zmapovať aj mozgy bývalých majstrov sveta v šachu Borisa Spasského (vľavo) a najmä enfant terrible svetového šachu Roberta Fischera. Snímka je zo zápasu v Belehrade v roku 1992, ktorý vyhral Fischer. FOTO - REUTERS

Pre všetkých, ktorí by sa radi stali Kasparovom alebo Anandom, prinášajú vedci zaujímavú správu o tom, ako pracuje myseľ šachových veľmajstrov. Michelle Cowleyová a Ruth Byrneová z Trinity College v Dubline experimentálne potvrdili, že špičkoví šachisti pri rozmýšľaní o ďalších ťahoch ani tak nehľadajú možnosť, ako podporiť silu svojej vlastnej stratégie, ale naopak, ako ju vyvrátiť. Viac ako za seba hrajú za súpera, neustále sa snažia hľadať "diery" vo vlastných víziách.

Írske vedkyne o tom hovorili na stretnutí americkej Spoločnosti pre kognitívne vedy v Chicagu.

"Toto je podľa mňa nový výsledok v psychológii šachu," povedal pre internetovú verziu Nature Mark Orr, silný praktický hráč a prvý írsky medzinárodný majster.

Cowleyová a Byrneová skúšali dvadsať hráčov, počnúc pravidelnými účastníkmi turnajov až po veľmajstrov. Každému z nich ukázali šesť zložitých pozícií, v ktorých mal biely aj čierny približne rovnaké šance. Každý hráč musel nahlas komentovať, pre aký ťah by sa rozhodol a prečo. Kvalitu ich nápadov hodnotil Fritz 8, jeden z najsilnejších súčasných šachových programov.

Obe vedkyne s pomocou počítača zistili, že menej skúsení hráči často ignorovali najlepšie možnosti súpera a boli presvedčení, že aj zlý ťah je dobrý len preto, že je ich vlastný. To viedlo k rúcaniu prekrásnych vyhrávajúcich plánov, ktoré si pripravili v svojej mysli. Naopak veľmajstri mali snahu hodnotiť svoje ťahy objektívne a všímali si, nakoľko ten-ktorý ťah môže ich pozíciu oslabiť.

"Stále mysleli na to, aký najlepší ťah môže zahrať ich protivník," povedala Byrneová. "Mali tendenciu falzifikovať svoje vlastné hypotézy."

Pre tých, ktorí sa zaoberajú kráľovskou hrou na vyššej úrovni, nie je výskum z Írska veľkým prekvapením. Vždy je však dobré tušenie dokázať exaktným spôsobom, a povedať o tom ďalším, najmä začínajúcim hráčom. Tento výskum im nepochybne pomôže zlepšovať ich hru.

Vyvracať (falzifikovať) vlastné hypotézy musia predovšetkým vedci. Je to však veľmi ťažké a aj medzi nimi je veľa takých, ktorí hľadajú skôr potvrdenie vlastných teórií. Podľa Byrneovej však naozajstný expert v svojej oblasti (nech už je to veda, šach alebo iná činnosť) toho vie toľko, že už je schopný viac vnímať možnosti, ktoré mu nehrajú do karát.

V humornej podobe tento princíp vyjadruje jeden z Murphyho zákonov, ktoré sa týkajú nielen vedy, ale aj bežného života: Ak máte pocit, že je všetko v poriadku, zrejme ste si niečo nevšimli.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu