SME

Vtáky vedia byť sociálne inteligentné i vypočítavé

Mentálne schopnosti vtákov rozhodne nemožno podceňovať. Napokon aj symbolom múdrosti sa v našej mytológii stala práve sova alebo havran. Vyspelosť vtákov dokladajú aj dva najnovšie poznatky. Prvý sa týka ich schopnosti odvodiť vlastné sociálne postavenie

Mláďa škorca (vľavo) v hniezde s dvoma mláďatami muchárika.

FOTO - UNIVERSITY OF NEBRASKA, SCIENCE

Mentálne schopnosti vtákov rozhodne nemožno podceňovať. Napokon aj symbolom múdrosti sa v našej mytológii stala práve sova alebo havran. Vyspelosť vtákov dokladajú aj dva najnovšie poznatky. Prvý sa týka ich schopnosti odvodiť vlastné sociálne postavenie voči prišelcom pozorovaním kontaktov prišelcov s inými vtákmi vlastného druhu. Druhý si všíma brutálnu realistickú kalkuláciu pri parazitickom správaní.

Majstri spoločenských vzťahov

Krkavcovité vtáky (Corvidae) všeobecne vynikajú inteligenciou. Ilustruje to experimentálny výskum amerických sojok druhu Gymnorhinus cyanocephalus, ktorý vykonal Alan Bond z Univerzity v Nebraske (USA) s kolegami. Napísali o ňom v časopise Nature.

Tieto sojky sú vysoko sociálne a žijú v kŕdľoch, ktoré majú až niekoľkosto členov. Teraz sa ukázalo, že vedia rýchlo nepriamo zhodnotiť vlastné postavenie v sojčej spoločnosti voči dosiaľ neznámym sojkám, ak predtým sledovali ich kontakty s inými sojkami, ktoré už poznajú.

Tento druh správania, ktorí vedci označujú ako tranzitívne odvodzovanie, spočíva na sofistikovanom zhodnocovaní sociálnych vzťahov. Značí to tiež, že sojky sa dokážu vyhnúť priamemu časovo náročnému a možno nebezpečnému styku s jedincami neznámeho postavenia a je im aj bez toho jasné, na čom sú.

Je to prvý prípad, keď sa podarilo v kontrolovaných podmienkach preukázať tranzitívne odvodzovanie u živočíchov mimo človeka. Zvýrazňuje to úlohu zložitých sociálnych vzťahov v rozvoji inteligencie, čo platilo aj pre primáty a napokon aj pre nás, ľudí.

Dobre vykalkulovaná veľkomyseľnosť

Majstrami brutálnej kalkulácie sú zasa americké škorce druhu Molothrus ater. Prejavujú to dokonca už v štádiu holých mláďat. Tieto škorce totiž rovnako ako naše kukučky kladú svoje vajcia do hniezd iných druhov. Zaujímavé však je, že vyliahnuté škorce z hniezda nevyhadzujú mláďatá hostiteľov, hoci tie sú pre nich potravovou konkurenciou.

Rebecca Kilnerová z Univerzity v Cambridge (Veľká Británia) s kolegami teraz v časopise Science uverejnila výsledky výskumu, z ktorého vyplýva, že túto "veľkomyseľnosť" majú škorce dobre vykalkulovanú. V prípade, keď mladé škorce zdieľali hniezdo s dvoma mláďatami muchárika, rástli oveľa rýchlejšie, ako keď boli v hniezde samy. Tri rozďavené zobáky v hniezde zjavne viac motivujú dospelé mucháriky, aby pracovali intenzívnejšie a prinášali k hniezdu hojnosť potravy pre všetky mláďatá, ako hladné výkriky a "reč tela" jediného mladého škorca. Podobne zdieľajú hniezda s mláďatami hostiteľov mláďatá asi polovice parazitických vtáčích druhov.

Darmo, lesť a faloš vládne aj vo vtáčom svete.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu