Takto bude vyzerať podľa tvorcov filmu Ja, robot náš umelý pomocník (alebo nepriateľ) v roku 2035. Nič moc, najmä ak ho porovnáme s americkou herečkou Bridget Moynahanovou (model 2004). FOTO - REUTERS
Zavraždil robot známeho vedca? Tak znie kľúčová otázka nového amerického filmu Ja, robot. Dej v roku 2035 sa krúti okolo toho, či roboty budú priateľmi alebo nepriateľmi ľudí.
Film sa v USA premieta od polovice júla a do slovenských kín sa dostane začiatkom septembra. Ako každý znalec sci-fi pozná, jeho názov sa inšpiruje rovnomennou zbierkou poviedok Isaaka Asimova. Kritici už poznamenali, že táto inšpirácia je veľmi voľná.
Neublížiš človeku
Asimov svoje poviedky napísal v rokoch 1940 až 1950 a stanovil v nich jednoduché a logické zákony pre bezpečnosť ľudí pred robotmi. Tieto pravidlá mali byť "natvrdo" zakódované do umelého mozgu každého robota. Experti dnes hovoria, že to nejde, a zrejme ani nepôjde.
Prvý Asimovov zákon hovorí, že robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby človeku ublížil niekto iný. Druhý zákon dodáva, že robot musí počúvnuť príkazy človeka, okrem prípadov, keď sú tieto príkazy v rozpore s prvým zákonom. A tretí zákon určuje, že robot musí chrániť sám seba pred zničením, ak to nie je v rozpore s prvým nebo druhým zákonom. Isaac Asimov neskôr pridal ešte štvrtý zákon, podľa ktorého sú roboty povinné chrániť ľudstvo ako celok.
"Je ťažké zostaviť umelú inteligenciu, ktorá by takým zákonom rozumela. Je to úloha ďaleko za hranicami našich súčasných možností," povedal Alan Bundy z Edinburskej univerzity pre časopis New Scientist.
Dnešné priemyselné roboty majú vo svojom programe uložené určité bezpečnostné pravidlá, aby neublížili robotníkom. Tie však spočívajú napríklad v tom, že robot zastaví činnosť, keď sa do cesty jeho pracovného ramena dostane prekážka. Teda vôbec nejde o nejaké uplatnenie Asimovových predstáv, podľa ktorých by riadiaci počítač riešil takú zložitú úlohu, ako je poznanie, že ide o človeka, ktorému nesmie za žiadnych okolností ublížiť.
Ako pijavice v modernej medicíne
Steve Grand, zakladateľ britskej výskumnej spoločnosti Cyberlife Research, povedal: "Asimovove zákony sú pre robotiku asi rovnako relevantné ako pijavice pre modernú medicínu. Vychádzajú z doby, keď si ľudia vážne mysleli, že inteligencia je niečo, čo možno programovať v súvislej sérii logických, na seba nadväzujúcich krokov."
Ako opísal pre New Scientist, modelom pre umelú inteligenciu je ľudský mozog. A v tom je problém, pretože dnes ešte nepoznáme ani základné operačné princípy mozgu.
Úvahy o vytváraní umelej inteligencie sa dnes uberajú skôr tak, že stroje sa budú učiť samy podľa okamžitej potreby a okolností (podobne ako ľudia), a nie že by dostali súvislý a jednoznačný program so všetkými aspektmi ich činnosti.
Grand verí, že časom sa podarí dosiahnuť stav, keď sa umelá inteligencia naučí - rovnako ako ľudia - rozpoznávať, čo je správne a čo zlé.
Jednotliví ľudia však k dobru a zlu pristupujú rôzne. A to isté možno očakávať aj od umelej inteligencie. Ak teda nebudú použiteľné Asimovove zákony, nezostane iné než vymyslieť iný systém kontroly inteligentných robotov. Tentoraz už nie pre potreby sci-fi románov a filmov, ale pre skutočný život.
Autor: JOSEF TUČEK (Autor je redaktorom českých Hospodárskych novín)
