Jeden z údajných "kotvových kameňov" Noemovej archy v Kazane pod Araratom vo východnom Turecku.
FOTO - NATURE, NATIONAL GEOGRAPHIC SOCIETY, MICHAEL BONILLA
Pred siedmimi rokmi sa zrodila senzácia: Vedci našli reálny základ judeo-kresťanského príbehu o potope. Malo ním byť náhle preliatie vôd Stredozemného mora do čiernomorskej panvy s pôvodne sladkovodným jazerom. Nový počítačový model túto teóriu podporil.
Unikátna katastrofa
"V roku šesťsto života Noemovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa tohože mesiaca, toho dňa sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti, a otvorili sa prieduchy nebies. A bol príval vody na zemi za štyridsať dní a za štyridsať nocí..." S malými rozdielmi potopu takto opisujú všetky verzie Starého zákona - základného textu judaizmu a kresťanstva.
Vedci si už dávno kladú otázku, aký prírodný jav by sa za biblickou potopou mohol skrývať. Dodnes sa uvažuje najmä o záplavách z prívalových dažďov v mezopotámskej oblasti. Lenže tie sa vyskytovali častejšie, pretože klíma Blízkeho východu bývala na úsvite civilizácie oveľa vlhkejšia. Biblický príbeh oproti tomu hovorí o unikátnej katastrofe, aká sa podľa ľudskej pamäti nevyskytla predtým ani potom.
Prielom geologický i konceptuálny
V časopise Nature zhrnul aktuálny stav azda najzaujímavejšieho variantu takýchto vedeckých úvah Quirin Schiermeier. Odvíja sa od roku 1997.
Americkí geológovia William Ryan a Walter Pitman z Lamont-Doherty Earth Observatory (súčasť prestížnej Kolumbijskej univerzity) vtedy s kolegami v časopise Marine Geology napísali, že v opise biblickej potopy sa odráža zaplavenie čiernomorskej panvy, ktorá ešte pred zhruba 8000 rokmi obsahovala iba jazero sladkej vody.
Záplavu spôsobilo najprv pretekanie a potom prelomenie prírodnej hrádze naprieč dnešnou Bosporskou úžinou vzdutím vôd Stredozemného mora následkom topenia polárnych ľadovcov. Hladina Čierneho (už) mora tým mala stúpnuť o asi sto metrov. Osady z mladšej doby kamennej na brehoch bývalého jazera zmizli pod vodou.
Ryan s Pitmanom túto koncepciu v roku 2000 predložili verejnosti v popularizačnej knihe Noah's Flood: The New Scientific Discoveries About the Event that Changed History (Noemova potopa: nové vedecké objavy o udalosti, ktorá zmenila históriu). Kniha zožala veľký úspech a zvýšila dotovanie podobne zameraných výskumov.
Polemika a dôkazy
Kniha vzbudila veľkú polemiku geológov, paleontológov, oceánografov a archeológov. Stále totiž ide len o nedoloženú hypotézu.
Ryanovu a Pitmanovu koncepciu samozrejme možno overiť. Hľadaním jednak geologických príznakov nedávneho náhleho zaliatia čiernomorskej panvy, jednak zaplavených ľudských obydlí pri pobreží dnešného Čierneho mora.
Prvého sa našlo dosť, hoci vysvetlenie takýchto príznakov je stále otvorené. V druhom ohľade vzbudila v septembri 2000 pozornosť expedícia známeho oceánografa Roberta Ballarda (objaviteľa vraku lode Titanic), financovaná National Geographic Society. Pri severnom pobreží Turecka neďaleko Sinope Ballardov tím v hĺbke 95 metrov našiel kamenné a drevené artefakty z mladšej doby kamennej - zvyšky príbytkov a nástroje.
Celá otázka náhleho zatopenia čiernomorskej panvy však zostáva sporná.
Pomoc z počítača
Mladý oceánograf Mark Siddall zo Southamptonského oceánskeho centra (Veľká Británia), dnes pôsobiaci na Univerzite v Zürichu (Švajčiarsko), preto k problému pristúpil inak. Zostavil počítačový model čiernomorskej oblasti, ktorý ukázal, ako by náhla záplava zmenila panvu Čierneho mora. Výsledky porovnal s geologickými mapami. Siddalla ešte ako doktoranda v roku 2002 podporil Ryan, aby v práci pokračoval.
Ukázalo sa, že väčšina modelom predpovedaných znakov sa v panve skutočne vyskytuje. Spolu s kolegami o tom nedávno napísal v časopise Paleoceanography.
Tak ako väčšina vedcov predtým, dátum zaplavenia panvy kladú do doby pred asi 7500 rokmi. Siddallov model sa začína čiernomorskou panvou pred 10 000 rokmi. Od Marmarského mora (a Egejského a Stredozemného mora) ju vtedy oddeľoval úzky pás zeme, dnes potopený Bosporský prah. Hladina čiernomorského jazera ležala azda až o 150 metrov nižšie. Pred 8400 rokmi sa morská voda preliala cez Bosporský prah a napokon celkom prelomila jeho hornú časť, oddeľujúcu Marmarské more od čiernomorskej panvy.
Bola to však katastrofa, akú opisuje Biblia? Alebo pomalšie stúpanie hladiny utvárajúceho sa Čierneho mora?
Nie štyridsať dní, ale tridsať rokov
Siddall s kolegami "preháňal vodu počítačom" rôzne rýchlo a sledoval, ako by sa utvárala geológia dna. Porovnanie s realitou ukazuje, že voda do panvy natiekla vcelku rýchlo. Netrvalo to však biblických štyridsať dní. Hoci prelomením prírodnej hrádze v Bospore vznikol prúd 60 000 kubických metrov vody za sekundu (vyše 20-násobok prietoku Niagarských vodopádov), hladiny sa vyrovnali až po 33 rokoch. Ryanove jednoduchšie modely rátali s troma rokmi.
Sám Ryan však stúpnutie hladiny o 150 metrov stále považuje za výrazný jav, ktorý sa mohol odraziť v biblickom príbehu o potope.
Iní vedci sú skeptickejší. Nepáči sa im neoveriteľný predpoklad, že biblický príbeh má reálny geologický základ. Navyše podľa nich Čierne more vzniklo jednak ešte pomalšie, jednak bol kontrast hladín pôvodného jazera a Marmarského mora oveľa menší.
Veda a korene kultúry
Viaceré texty Starého zákona očividne majú korene v časoch pred zrodom judaizmu a azda aj samotného židovského etnika. Príbeh o potope vychádza zo sumerských predlôh - eposu o Gilgamešovi a básne o Atramchasisovi (stojí za to prečítať si slovenský preklad Lubora Matouša a Vojtecha Zamarovského, Tatran, Bratislava 1975). Napokon aj Abrahám údajne prišiel do Kanaánu zo sumerského mesta Ur. Sumerské predlohy lokalizujú potopu do Mezopotámie.
Príbehy o nej sú však zastúpené prakticky vo všetkých svetových kultúrnych okruhoch. Nevedno, či a koľké majú reálny základ. Ani či odrážajú jeden alebo viaceré javy. V prvom prípade by muselo ísť o nedávnu globálnu katastrofu (rýchle topenie polárnych ľadovcov, dopad planétky do oceánu), v druhom časovo a asi aj podstatou rozdielne udalosti. Vrátane zaliatia čiernomorskej panvy prelomením prírodnej hrádze v Bospore.
Tak či onak, vedci ďalej hľadajú reálne korene kultúrnych tradícií ľudstva.
