;) |
Ticho prerušili rázne otvorené dvere bytu. Narazili do nábytku za nimi a pomaly sa vracali späť... k postave vo dverách. Vysoký muž nevyzeral celkom fit, no stále stál na prahu a sledoval okolie. Akoby sa bál vstúpiť, no nebol to strach z neznámeho, bál sa skutočnosti. Pomaly vliezol dnu a až potom som si všimiol krvavý fľak na jeho snehovo bielej košeli. Vlastne teraz už krvavo červenej. Určite to muselo bolieť, no niečo mi napovedalo, že to nebolo od pádu na tvrdý chodník a postava si za to mohla sama. Bola pre mňa úplne tajomná, akoby bola vopred naprogramovaná na prácu a teraz sa stalo niečo, čo zmenilo plány osoby a tá si v hlave urovnáva prichádzajúce myšlienky. Tie doteraz nemal, preto sa trochu bál. Nikdy nepocítil strach, takže to nevedel pomenovať, no myslel si, že práve toto je ono. Presne tento pocit som mal z neho. Konečne sa mohutná postava dostala trochu bližšie a môžem vám ju popísať. Vyholená hlava, mohutné ramená, športový typ, no jeho oči boli prázdne. Oslabený sa zosunul na podlahu a začínajú sa mu pomaly zatvárať oči. Obdivujem jeho vnútornú silu, vďaka ktorej ich dokáže vždy otvoriť. Vidím ako sa trápi, no niečo mi nahovára, že to zvládne, že už prekonal dosť ťažkých chvíľ a túto časom prekoná tiež. Vyťahuje zbraň a vtedy mi dochádza, s kým mám tú česť. Hitman.
a svet prvý diel nájomného vraha s označením Hitman: Codename 47. Odvtedy miluje veľa hráčov kódové číslo 47 a čiarový kód vytetovaný na temene hlavy je skrátka in. Druhý diel s podtitulom Silent Assassin sa objavil po dvoch rokoch, vylepšil hrateľnosť po všetkých stránkach a hlavne opravil chybičky pôvodného (a originálneho dielka), čím sa otvoril pre širšiu hernú verejnosť. Hitman: Contracts však nie je plnohodnotný tretí diel (preto zrejme nie je v názve hry ani čislica) a dá sa povedať, že sú to len ďalšie misie. Konkurencia v podobe Splinter Cell: Pandora Tomorrow alebo tretieho Thiefa sa zdá byť tvrdá, no Hitman je o niečom úplne inom a zakrádanie sa nie je to isté ako zakrádanie sa v stredovekom Thiefovi alebo hyper modernom Splinter Celle.
;) | ;) | ;) | ;) |
Vidím príliš rozmazane, no okraje objektov sa konečne stávajú ostrejšími. Ale aj tak si pripadám ako v prázdnote. Všetko okolo mňa svieti, predstavte si nekonečné množstvo malých lampičiek a každá má v sebe 100 wattovú žiarovku a každá vytrvalo svieti. Neviem kde som, nevidím nič, len svetlo. Natiahnem ruky pred seba skúsim spraviť krok vpred. Do ničoho som nevrazil, chvalabohu. No nemám ani pocit, že by som sa pohol, akoby som stál v nekonečnom priestore a bol súčasťou jeho celku, no nemohol nič ovplyvniť. Už si predstavujem klasický príklad ľudského jedinca ako začne zúfalo kričať a podľahne šialenstvu, čo mi pripomenie, že nie som ako oni. Spravím zopár krokov a vrazím do mäkkej steny, takže ma logicky napadne jednoduchá myšlienka – kde je stena, tam sú dvere. Pomaly šmátram po stene a zrazu natrafím na kľučku. Výborne, len pomaly, aby som nezostal prekvapený pozerať niekomu do hlavne. Je to nepríjemný pocit a podľa mojich skúseností vám môžem povedať, že vôbec nie je pravda, že sa vám pred očami odohrá celý váš život. Ja som myslel na jedinú vec – toto bude prekliato bolieť, ak s tým niečo nespravím. Takže pomaly.
 |
Pomaly som vyšiel von a okolo seba vidím len chaos, všade krvavé stopy a podivne sa pohybujúcich ľudí. Akoby boli bez života. Len chodia stále dopredu, bez cieľu, narazia na prekážku, otočia sa a znovu idú vpred. Možno niečo hľadajú. Možno hľadajú svoje stratené ja, no tu to určite nenájdu. Na chodbe som našiel prvé mŕtvoly. Niektoré vyzerajú presne ako ja. Teraz vlastne rozmýšľam, kde to vlastne som, prečo som tu a hlavne prečo mi to tu všetko pripadá tak povedomé, no neviem si na nič spomenúť. Jediné, čo momentálne musím spraviť, je dostať sa von. Chcem to však spraviť potichu, nenápadne, aby si nikto nevšimol, že niekto unikol. Teraz keď nad tým premýšľam, nechcem, aby sa dozvedeli, že unikol jeden z pacientov... takže som pacient? Teraz to musím pustiť z hlavy, to ma môže trápiť neskôr. Obliekam si oblečenie mŕtveho doktora a vyberám sa po kľúče od auta do jednej z kancelárií. Hlavne nenápadne, práve totiž dorazila špeciálka a tých chlapcov je skutočne veľa.
 |
Určite sa nejedná o simulátor hitmana, to veru nie, no arzenál zbraní (za tiché prejdenie misií ste odmeňovaný novými kúskami do vašej zbierky) je plne dostačujúci, hoci na začiatku misie dostanete vopred pripravené vybavenie. Samozrejme nie je žiadny problém strunou uškrtiť v tieni strážcu a požičať si jeho zbraň, aj tak ju už nebude potrebovať. Medzi klasiku patria strelné zbrane (desert eagle, brokovnica, uzi, AK-47 a pod.), no tichý zabijaci používajú maximálne zbraň s tlmičom, aby nebolo nič počuť. O dosť lepšia je škrtiaca struna (dosť ma hnevalo, že som musel stáť priamo za osobou, ak som ju mal strunou ušrtiť, čo sa nedalo vždy), nôž, vankúš, tágo, hák na mäso alebo injekcia. Už len podľa širokej palety zbraní je viditeľná snaha IO Interactive o úplnú voľnosť v štýle hrania a plnenia misií.
GRAFIKA 8 / 10
Doba pokročila a namlsané očká hráčov chcú stále krajšie scenérie, detailnejšie predmety, tie najsamspektakulárnejšie (nech to znamená čokoľvek :) efekty a preto ich tu máme. Na výber je klasicky pohľad z vlastných očí alebo third person look, ktorý som preferoval ja. Grafika je jednoducho nádherná a za všetko môže aj neskutočne prepracovaný design úrovní. Sú to detaily, na ktoré nemusíte ihneď natrafiť, no viete, že všetko je na tom správnom mieste – a navyše v nádhernej grafike, ktorá vás raz nechá deprimujúco sa triasť v sanatóriu alebo chladom na základni v Rusku. Úplne efektne vyzerá smrť hitmana (preto som s obľubou rád umieral), kedy sa celý obraz premení na čiernobiely, všetko sa spomalí, zvuky sa nádherne rozlejú, no jednoducho grafická špecialitka, ktorá sa podarila.
;) | ;) | ;) | ;) |
Všetkému však vládne temnota a depresívnosť prostredia, tá je pre prácu nájomného vraha priam stvorená a kto videl Leona, dá mi určite za pravdu. Je úplne jedno, či sa nachádzate v Honkongu alebo v Rotterdame, všade na vás dýcha pochmúrna atmosféra. Navyše je reálne zachytená, čo sa jednoznačne ráta. Pohyby postáva vyzerajú tak akurát, nič prevratné nikto ani nečakal. Jednotlivé animačky medzi misiami majú tiež niečo do seba a zachraňujú tak biednu príbehovú zložku. Mohlo ich však byť oveľa viac, filmovejší ráz sa pre sériu Hitman jednoznačne hodí.
INTERFACE 9 / 10
Na samotnom ovládaní sa nedá nájsť žiadna chybička, veď už po minútke hrania vám všetko pôjde hravo a ani sa nebudete pozastavovať nad klasickými finesami typu rolovacie menu pri činnostiach. Pri hraní inak vidíte okrem samotnej hry ešte dva teplomery. Jeden predstavuje hrdinovo zdravie a druhý odhalenie skutočnej osoby, teda čím je červenší, ste skôr odhalený. Kamera je vždy na správnom mieste, takže nenastane situácia, kedy nevidíte tam, kam zrovna musíte a cítiť skúsenosti tvorcov hry s touto sériou, dokázali totiž výborne zvládnuť ovládanie.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Kolíše podľa vašeho štýlu hrania. Ak ste sa rozhodli chytiť pod ruku zbraň s najväčšou rážou a ládovaním olova ukončiť životy všetkého živého v úrovni, tak zábavnosť bude oscilovať medzi nudou a priemernou zábavou. Ak sa však ponoríte do hrania a zamyslíte sa nad riešením misie, prídete na množstvo spôsobov a práve toto je na Contracts to zábavné. Preto ak si chcete hru užiť, odložte zbraň niekam preč, inak dopadnete veľmi tvrdo na podlahu priemernosti.
MULTIPLAYER
Nenachádza sa v hre, čo je tak trošku škoda. Stačí sa pozrieť ako to zvládol Splinter Cell: Pandora Tomorrow a mohli sme sa baviť aj s hrou pre viac playerov.
ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Hitman sa pohybuje ticho, aby ho nik nespozoroval, preto sa budete aj vy snažiť obmedziť hluk na minimum a jedinú kulisu vám budú robiť zvuky okolia a tie sú zvládnuté celkom dobre. Všetko zvučí tak ako má a nenašiel som žiadne vážne chyby (no ani nič špeciálne). Výstrely zbraní vydávajú autentický zvuk, kroky znejú na rôznych povrchoch inak, nepriatelia sa dohovárajú, koordinujú svoje postavenie - proste mám spokojný úsmev na tvári.
HUDBA 9 / 10
Za hudobné motívy je zodpovedný Jesper Kyd a jeho cit pre správne tóny je počuteľný. Tentoraz sa nedočkáme melódií symfonického orchestru z Budapešti, Jesper uprednostnil elektroniku a či je to správne, to je len vec názoru. Ja by som si radšej vypočul orchester, no aj tento hudobný výkvet má svoju vysokú úroveň. Je to aj vďaka prispôsobeniu sa situácii. Kiež by na tom boli takto všetky hry.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
 |
Inteligencia nepriateľov je dosť ošemetná záležitosť. Pokým sa chováte ako nenápadný človek, všetko vyzerá skutočne, no pri mojich pokusoch o hranie štýlom parný valec prenikli na svetlo sveta nepríjemné skutočnosti. Sú to idioti a nechajú sa odbachnúť ľavou zadnou. Svoju demenciu vyvažujú kvantitou, no aj tak sa mohli aspoň čiastočne kryť, takto sa len pokúšajú dostať do vašej blízkosti, poklaknú si a držia prst na spúšti, kým nepadnú na zem mŕtvy.
Celková doba hrania je odlišná pre jednotlivé obtiažnosti. Tie sú tri, na najľahšej máte možnosť uloženia 7x, na stredne 2x a na najťažšej ani raz. Najrozumnejšia alternatíva sa zdá byť stredná obtiažnosť, na najťažšej vás totiž protivníci aj príliš rýchlo odhalia a musíte vopred vedieť čo a ako spravíte, čo samozrejme nie je vôbec možné, ak hráte misiu 1x. Takto sa ukrátite o zvýšený tlak a aj sa zabavíte.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Hitman: Contracts nie je tretím dielom, je to len akási nadstavba alebo hutný datadisk. Neobsahuje žiadne prekvapujúce novinky oproti predošlému Silent Assassinovi, dokonca sú tu misie z prvého dielu, no aj tak musím skonštatovať, že sa jedná o jednu z najlepších stealth akčných hier. Absolútna voľnosť v plnení misie zasadzuje poriadnu pecku na solar všetkým zakrádacím hrám. To je výrazné plus a ak k tomu pripočítame skvelý dizajn levelov, bezchybné spracovanie, musíme udeliť poslednému Hitmanovi nadpriemernú známku, no dajte si pozor na menší počer misií a hlavne Contracts nehrajte ako strieľačku.
