 |
Tma. Cez spustené tmavošedé žalúzie presvitajú do temnoty zlatisté pruhy svetla. Kdesi v kríkoch leží tmavá postava, spitá do nemoty. Ticho. Všade je ticho, ktoré pôsobí neskutočne ťaživo. A v tom to príde. Buch! Buch! Buch! Do tmy sa vzduchom nesie zvuk pravidelných úderov. Šialený tlkot srdca? Buch! Buch! Zvuk vychádza spoza žalúzií. Buch! Žalúzie sa dvíhajú a ..... naskytne sa nám pohľad do elektrickým svetlom zaliatej izby. Oproti masívnej drevenej skrini stojí recenzent a mláti o ňu hlavou. Buch!
Veru tak priatelia. Aj takéto temné stránky má život recenzenta. Nie je to len radosť z hrania hier, možnosť raz za čas stretnúť samotného šéfredaktora našeho webu a povinnosť s nadšením plniť jeho despotické úlohy. Nie. Často je to odsúdenie na hodiny a hodiny premrhaného času, strávené pri tituloch, ktoré... mohli byť lepšie. To je aj príklad Gorky Zero: Továrna na otroky. Veď posúďte sami. Tí pamäťovo nadanejší si určite budú pamätať Gorky 17, zaujímavé taktické RPG. Minulo pár rôčkov, pribudli nám šediny, originálky v poličke a sexuálne skúsenosti a na svet prišlo pokračovanie v podobe absolútne odlišného žánrového zamerania. Posun od RPG k stealth akcii totiž nie je práve bežný. Ale ako vraví reklama, a ako píše kordi, budiš. Ocitáme sa v uhlíkom pomaľovanej koži agenta Sullivana a máme povolenie zabíjať. Bratia Rusi totiž pracujú na tajnej vojenskej technológii (kto by to o nich povedal) spojenej s vymývaním mozgov (tak to je už úplne nemorálne). Všetko sa deje na tajnej (bože, samé prekvapenia) vojenskej základni kam vás pred začiatkom prvej misie dopravia tri vrtuľníky. Ktovie, asi veľa batožiny. A začne stealth akcia.
Pred ňou vám ale vrelo odporúčam prejsť tutoriálom, ktorý vás naučí všetky tri potrebné skilly. Zakrádať sa, používať elektronickú zvukovú návnadu a strieľať. Po zvládnutí tutoriálu ste vyvrhnutí do prvej misie a my môžeme pokračovať, kde sme skončili. Kde to bolo? Aha, začala stealth akcia. No, takže aby bolo jasno, Sullivana vidíte zhora, v prípade potreby zamierenia na hlavu nepriateľa sa medzerníkom prepnete do skoro first person módu. Za úlohu máte zistiť nejaké info o tajnom projekte, keď však zistíte, že základňa letí o šesť hodín do vzduchu, rozhodnete sa pobudnúť tam trošku dlhšie. A tak chodíte, ukrývate sa, strieľate subsonickými nábojmi, podrezávate krky a crackujete počítače, aby ste sa dostali k prístupovým kódom, emailom alebo otvorili nejaké elektronicky zamknuté dvere. Crackovanie a hackovanie a strikovanie bohužiaľ ale prebieha iba tak, že zadáte príkaz crack a všetko sa deje samo. Škoda. Toľko náplň hry. Teraz trošku konkrétnych detailov.
;) | ;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 7 / 10
Poviem pravdu. Nastavil som si rozlíšenie na 1280x1024, zapol všetky detaily na maximum a pri spustení hry zajasal. Všetko vyzeralo veľmi pekne a naviac na mojom priemernom stroji šlapalo ako hodinky. Lokácie sú veľmi detailné a textúry kvalitné. Ak ste prepnutí do režimu mierenia, už nejakú tú obstarožnosť badať, ale v zásade ide o naozaj pekne vymodelované 3D prostredie. Bohužiaľ, obmieňa sa len minimálne, čo zráža hru kvalitatívne dolu nielen po grafickej stránke.
INTERFACE 10 / 10
Jeden z najväčších plusov titulu. Už futuristicky prevedené hlavné menu vás nenechá na pochybách, o aký typ hry ide. Samotné ovládanie je vyriešené pomocou wasd kombinácie a myšky. Kolieskom si určujete rovnako ako v Splinter Cell-i rýchlosť a tým aj hlučnosť chôdze. V ľavom hornom rohu obrazovky máte neustále radarovú mapku, ktorá ukazuje nepriateľov a roztomilo sa zrní. Pomocou tabulátora si otvárate menu z ktorého si vyberáte aktuálnu zbraň a predmet. Všetko je veľmi jednoduché a štýlové.
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
 |
MULTIPLAYER
Hra neobsahuje multiplayer.
ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Ozvučenie je perfektné. Vyniká najmä rozkošná ruština rozkošných ruských vojakov. Terminály pípajú, posuvné dvere vydávajú premakané šššššš a všetko vytvára dostatočne dôveryhodnú kulisu a podfarbuje militaristickú atmosféru základne. Zvuky zbraní sú reálne, len mi chýbala ozvena keď som strieľal v miestnostiach s kovovými stenami.
HUDBA 6 / 10
Po naskočení hlavného menu sa spustí veľmi chytľavý hudobný doprovod. Daný track by som kľudne odporučil aj do nejakého soundtracku. Počas hry už ale hudbu vôbec nevnímate s výnimkou momentov, keď sa strieľa. Žiadne svetoborné melódie to nie sú, ale aspoň viete kedy sa zo stealthu stala FPSka...
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 2 / 10
Nie tak dávno som sa rozčuľoval nad demenciou jednotiek v stratégii Besieger. A, čo to nevidím, je tu kandidát na ešte väčšiu cenu za blbosť. Človek by očakával, že tajný vojenský výskum budú strážiť aspoň trošku vycvičení vojaci. Ak niečím oplývajú, rozhodne to nie je výcvik ani IQ, ale flegmatickosť. Mať ich nervy, bolo by mi na svete ľahšie.
Príklad č.1: Hliadkujúci vojak sa ku mne otočí chrbtom a vydá sa na obchôdzku. Nasleduje môj rýchly výklon spoza rohu a výstrel z pištole obyčajným plne hlučným nábojom a stanú sa dve veci. Vojakovi sa nič nestane, pretože je mimo, v hodnotení hrateľnosti, spomínaného dostrelu, ale on dokonca ani nepočuje, že z konca chodby na neho ktosi vypálil plný zásobník a odkráča preč.
Príklad č.2: Pod uhlom 90° stoja vedľa seba dvaja vojaci a fajčia si CIGARETY. Stoja tak, že periférne sa musia bez problémov vidieť, veď sa takmer dotýkajú ramenami. Ja vykuknem spoza rohu a ranou do hlavy odstrelím jedného z nich v očakávaní divej prestrelky s druhým. Ale čo sa to deje? Nič! A to je ten problém. Druhý vojak totiž pokojne pofajčieva cigaretu s mŕtvolou kolegu pri nohách. Hra je ľahká na všetky tri obtiažnosti, stačí sa naučiť dobre mieriť medzi oči a nie ste nútení hrať ju ani ako stealth, čo môže byť pre stealth hru neprekonateľný hrateľnostný problém.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Pri existencii dvoch Splinter Cellov na trhu a v očakávaní tretieho neexistuje žiadny dôvod na kúpu Gorky Zero: Továrna na otroky. Akokoľvek zozačiatku vyzerá dobre a zábavne, po dvoch dňoch ste z neho na smrť znudení.
Autor: Michal Andris
