Maratónci musia zvádzať tvrdý boj ani nie tak so svojimi svalmi, ale skôr so svojím mozgom. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/EPA
Únava sa rodí predovšetkým v mysli, nie vo svaloch, zistili juhoafrickí vedci. Mozog zasiahne a spôsobí únavu tela pri ochrane pred preťažením vďaka signálnej molekule IL-6. Táto molekula zrejme hovorí mozgu, kedy je čas znížiť tempo. Napísal o tom britský New Scientist.
Po dlhšej telesnej námahe je hladina molekuly interleukín-6 (IL-6) v krvi 60 až 100-krát vyššia ako normálne, tvrdí Paula Robsonová-Ansleyová z univerzity v juhoafrickom Kapskom Meste. Ak sa táto látka vstrekne do žíl zdravým ľuďom, pocítia únavu aj bez fyzickej námahy.
Robsonová-Ansleyová vstrekovala siedmim klubovým bežcom IL-6 alebo placebo a zaznamenávala ich čas v behu na 10 kilometrov. Po týždni experiment zopakovala. Atléti s placebom v krvi dobehli v priemere približne o minútu skôr.
Juhoafrická vedkyňa bola na výskume aj osobne zainteresovaná. Jej športovú kariéru ukončil syndróm nedostatočnej výkonnosti. Trénovala v britskom veslárskom družstve na olympiádu v roku 1996, keď jej telo zlyhalo. "Zrazu som sa na druhý deň po päťkilometrovom behu cítila, ako keby som ubehla maratón," povedala.
Dúfa, že nový výskum pomôže nájsť liek proti syndrómu nedostatočnej výkonnosti a syndrómu chronickej únavy. Blokovanie IL-6 receptorov v mozgu s použitím protilátky by mohlo priniesť v tomto smeru úľavu. Takýto postup by však mohli zneužiť atléti túžiaci po vyšších výkonoch. Problémom tiež je, že IL-6 plní v tele aj iné úlohy, preto jej blokovanie by mohlo byť nielen kontraproduktívne, ale aj nebezpečné. (ač, tasr)
