Keď som bol ešte chlapec a chodil na strednú školu, bavil som sa tým, že som kamarátom posielal telegramy. Text akýkoľvek. Napríklad, že za Pyšelmi buble voda v potoku, alebo že sa majú dostaviť do riaditeľne. Podpísaný bol niekto iný. Desať slov za dve osemdesiat. Jedno slovo dvadsaťosem halierov. Moje telegramy potom boli vystavené v takzvanej dadaistickej vitríne, ktorú sme mali v triede. Tak som sa dočkal literárneho úspechu.
Dnes píšu telegramy snáď len rodičia svojim deťom do letných táborov, kde sú zakázané mobily. Alebo Rómovia v obci Svinia pri Prešove, pretože k počítačom by ich nikto nepustil. Všetci ostatní posielajú esemesky.
Moja žena vraví, že esemesky sú mor. Že ľudia posielajú zbytočné informácie a strácajú kontrolu nad slovom. Zo školy si však určite pamätáte, že existujú dlhé, stredné a krátke literárne útvary. Dlhý je napríklad román, stredný je poviedka a krátky je fejtón. A prečo by esemeska nemohla patriť medzi tie krátke?
Predstavte si: ste práve v supermarkete, okolo vás nervózni kupujúci, veksláci vás obťažujú už pri vchode a vy neviete, či máte vymeniť tých pár mariek, čo máte. Vaša nervozita rastie, pretože váhate, či kúpiť tú ružovú nočnú košeľu pre sestru, alebo naparovaciu žehličku, alebo vybrať mamine peniaze z bankomatu a vziať neznačkový počítač s Intelom pre brata – práve ho priviezli a majú len pár kusov. Alebo žeby mobil pre babku? Doma ste sa o tom radili – často býva na dvore pri sliepkach a nepočuje zvoniť telefón.
A to všetko môžete mať na dvadsaťpäť – tridsať slov jednej esemesky, za dve či tri koruny, to je ešte menej, ako by ste dali za socializmu za telegram. Ale musíte sa pekelne sústrediť, vážiť každé slovo, premýšľať o výstižnejších a kratších synonymách, o tom, ako rozvinúť alebo nerozvinúť holú vetu, dumať o významotvorných pauzách, o skratkách a poradí slov. A napíšete trebárs toto: SOM V DELV, PRI VCHODE MENIA DEM, ALE ASI PODVOD. VSADE DAVY. KUPIT ZUZE NOC KOS CI ZEHL? CI VYBRAT TVOJOU KARTOU – AKCIA NONAME INTEL COMP. CI BABKE MOB?RENATA
A povedzte, prečo by sa do tých tridsiatich slov nemohla nahustiť báseň alebo lyrická črta o horskej bystrine alebo mikropoviedka o bezdomovcovi či súdnička o okradnutom Viedenčanovi? Čím menej slov máte k dispozícii, tým väčšie významotvorné úsilie musíte vyvinúť. Preto by tí, ktorí píšu príliš dlhé poviedky a nakrúcajú príliš dlhé filmy, mali prejsť kurzom Umenie esemesky (keby niečo také existovalo), aby sa naučili stručnosti. Lebo len veľkí románopisci dokázali vyvinúť významotvorné úsilie po celý čas, čo písali román. My, obyčajní smrteľníci, na to potrebujeme ohraničený priestor. Preto chválim esemesky. RADOVAN HOLUB
