Poslovia skazy? Tak nazval Fred Pearce svoj článok o globálnom otepľovaní pre britský časopis New Scientist. Píše v ňom, že divokou kartou pri snahách predpovedať tento proces sa stali oblaky. Práve ich zatiaľ ťažko odhadnuteľný vplyv môže ďalej skomplikovať aj tak neisté scenáre klimatického vývoja v 21. storočí.
Globálne otepľovanie je veľmi zložitý proces, v ktorom sa všetky jeho súčasti vzájomne ovplyvňujú. Očakávaný - aj mierny - nárast teplôt môže zmeniť celkovú oblačnosť, prípadne tiež typ mrakov a ich vplyv na celkovú energetickú bilanciu. To by mohlo ďalej zosilniť otepľovanie viac, ako sa doteraz myslelo.
Videl som dobre?
Doteraz sa predpokladalo, že zdvojnásobenie koncentrácie kysličníka uhličitého vo vzduchu by prinieslo vzostup teplôt v priemere o tri stupne Celzia. Je to dosť, ale nie je to tragédia. James Murphy z Hadleyovho centra pre klimatické predpovede však tvrdí, že nárast teplôt sa môže pohybovať až okolo neuveriteľných desiatich stupňov.
Keď Murphy na vorkšope o klimatickej zmene v anglickom Exeteri na krátku chvíľu ukázal svoj graf na obrazovke počítača, autor článku pre New Scientist Fred Pearce bol v šoku: "Prečítal som ten graf dobre? Možno to bude nejaký omyl. Možno som iba vypil na obed priveľa vína."
 Človek a mraky. O faktore, ktorý môže významne ovplyvniť budúcu klímu, ešte stále vieme príliš málo. FOTO - REUTERS |
Pearce však videl dobre. Najpravdepodobnejší scenár zvyšovania koncentrácie kysličníka uhličitého v ovzduší predpokladá, že do konca storočia sa jeho obsah v atmosfére zdvojnásobí. To by teda mohlo znamenať aj extrémny nárast teplôt. Zatiaľ ešte nik neskúmal, aké dôsledky by to mohlo mať pre planétu a ľudskú spoločnosť.
Aby nedošlo k omylu, Murphy netvrdí, že nastane klimatický Armaggedon. Jeho graf však tiež nemá nič spoločné so scenármi hollywoodskych filmov, vypálených prakticky od boku. Podľa Murphyho vysoké teploty, vyplývajúce z jeho grafu, nemusia byť najpravdepodobnejšie, treba s nimi však rátať.
Murphy nie je sám
Murphy nie je so svojím scenárom osamotený. David Stainforth z Oxfordskej univerzity predpokladá možný nárast oteplenia do konca 21. storočia až o 12 stupňov.
Pochmúrne klimatické predpovede sa čoskoro objavia v časopisoch. Nemajú však za cieľ niekoho strašiť. Ide vlastne len o to, že tieto modely prvý raz berú do úvahy mraky, teda doterajšiu Achillovu pätu predpovedí klímy. A ak až doteraz bol vplyv mrakov veľkou neznámou, začína sa meniť skôr na hrozbu. Klimatológovia sa na ne začínajú pozerať zo všetkých možných strán, a nie sú nadšení tým, čo vidia. Ak sa nové predpoklady potvrdia, budú musieť prehodnotiť aj tie doteraz najčiernejšie predpovede.
Spätná väzba: ľad a vodná para
Citlivosť klímy na ohrievanie planéty kriticky závisí od spätných väzieb, ktoré buď zoslabia, alebo prípadne ešte znásobia ohrievanie. Ak sa napríklad zdvojnásobí koncentrácia kysličníka uhličitého v atmosfére, priamy skleníkový efekt prinesie oteplenie iba o 1 stupeň Celzia. Treba však zobrať do úvahy, že to súčasne spustí sériu spätných väzieb. Tri najväčšie z nich, minimálne v niekoľkých budúcich dekádach, budú prichádzať z oblasti ľadu, vplyvu vodnej pary a mrakov.
Vezmime do úvahy ľad. Ako sa Zem otepľuje, ľad z pólov a hôr sa roztápa a nahradí ho voda, skaly, tundra a les. Tým bude zemský povrch tmavší a bude absorbovať viac slnečnej energie. Táto spätná väzba je už zjavná v Arktíde, kde je miera otepľovania v posledných desaťročiach najvyššia. Roztápanie ľadu však zvýši aj globálnu teplotu atmosféry.
Vodná para, podobne ako kysličník uhličitý, je potenciálny skleníkový plyn. Bez nej planéta zamrzne. Čo sa však stane s vodnou parou, ak sa svet ohreje? To nie je také jednoznačné ako v prípade ľadu. Teplejší svet však určite bude znamenať viac vodnej pary. A aj keď s tým niektorí skeptici nesúhlasia, opäť to zvýši mieru otepľovania.
Zamračený pohľad na oblohu
V štandardných klimatických modeloch zvýšené množstvo vodnej pary prinajmenšom zdvojnásobí priamy účinok kysličníka uhličitého. Ak pridáme vplyv ľadu, dostaneme už spomínaný stredný odhad oteplenia o 3 stupne. Ak si však vezmeme na mušku mraky, veci sa skutočne zamračujú. Vodná para vytvára mraky. Počas svojho krátkeho života mraky vytvárajú pozitívnu aj negatívnu spätnú väzbu. Všetci vieme, že počas zamračeného dňa je chladnejšie. V noci je zas teplejšie, pretože mraky zadržiavajú unikajúce žiarenie zo zeme. Ktorý z účinkov prevládne? To závisí od množstva, výšky, hustoty, hrúbky a farby mrakov.
Výskumníci zatiaľ vedia stále prekvapivo málo o tom, koľko a aké druhy mrakov máme nad hlavou. Minulý rok napríklad vysvitlo, že je zrejme oveľa viac "baránkov", teda mrakov, zachytávajúcich teplo, ako sa doteraz myslelo.
Niektoré štúdie predpokladajú, že v globálnom meradle sa teplotné účinky mrakov rušia. Nik si však nie je istý. Malá zmena dokonca iba v ploche, ktorú mraky pokrývajú, alebo v ich tvare môže mať ďalekosiahle následky.
Vedcov teda čaká ohromný kus práce pri hľadaní odpovedí na dve otázky: Zmení globálne otepľovanie mraky? A ak áno, bude to znamenať pre klímu pozitívnu väzbu (zvyšovanie teplôt), alebo naopak väzbu negatívnu?
Obavy a nádeje
Niektorí klimatológovia považujú snahy prehodnotiť doterajší pohľad na globálne otepľovanie za rušivý element. Vraj nejde len o to, že bude treba od základu prehodnotiť citlivosť atmosféry na skleníkové plyny. Ide tiež o to, že nové modely môžu podkopať súčasné predpovede. Mohli by preto podkopať aj snahu politikov, ktorí sa snažia zmierniť prínos ľudí ku globálnemu otepľovaniu.
Iní vedci však, naopak, varujú pred predstieranou istotou v tom, ako sa bude meniť klíma. Ak netušíme, aké kľúče drží budúcnosť v rukách, nemali by sme tvrdiť, že ich poznáme. Títo vedci hovoria, že doterajšie klimatické modely sú len o niečo menej ako predpovede počasia a iba o niečo viac ako kurzové stávky na dostihy.
"Hovoria, že ľudstvo by sa malo správať rozumne a v podmienkach neistoty sa zdržať stávok na klimatické zmeny," píše New Scientist. "Nikdy neuvidíme cez mraky, a politici by to mali pochopiť."
To však, samozrejme, neznamená, že vedci sa nebudú sústavne snažiť mrakmi preniknúť.
