Švajčiarsko-švédsky tím Jaschu Reppa z Zürich Research Laboratory IBM pomocou elektrónov premenil atómy zlata na ióny a späť na neutrálne atómy bez toho, aby sa nimi pohlo. Je to dôležité pre nanotechnologické pamäťové zariadenia.
Ludwik Leibler z Ecole Superieure de Physique et Chimie Industrielles (Francúzsko) s kolegami dokázal pomocou potenciálového rozdielu 100 voltov a nerovnomerne rozložených elektród oddeliť dve premiešané kvapaliny - parafín a silikónový olej.
Podľa tímu Nancy Klecknerovej z Harvard University (USA) DNA ovláda činnosť chromozómov nielen svojím informačným obsahom, ale aj mechanickými vlastnosťami.
Henry Ruhl zo Scripps Institution of Oceanography (USA) s kolegami zistil, že klimatický jav El Niňo/La Niňa ovplyvňuje v severovýchodnom Tichomorí cez prísun potravy z hladiny zloženie komunít živočíchov obývajúcich dno oceánu, ako sú morské uhorky (na obrázku).
Jonathan Payne z Harvard University (USA) s kolegami zistil meraniami izotopov v južnej Číne, že po najväčšom masovom vymieraní organizmov na konci prvohorného permu nastala séria ďalších porúch kolobehu uhlíka. Trvali až do stredného triasu v druhohorách.
Henk Visscher z Universiteit van Utrecht (Holandsko) s kolegami určil na základe fosílií mutantných rastlinných spór, že vymieranie rastlín na konci permu spôsobilo UV žiarenie.
Marina Aspholmová-Hurtigová z Umea University (Švédsko) s kolegami zistila, že baktéria Helicobacter pylori (spôsobuje gastritídu, žalúdočné vredy a rakovinu žalúdka) infikuje najmenej polovicu ľudstva vďaka svojej nezvyčajne rýchlej evolúcii a adaptácii.
Kubánsko-kanadský tím na čele s Vicenteom Verezom-Bencomom z Universidad de la Havana vyvinul bezpečnú, efektívnu a lacnú vakcínu, ktorá chráni pred jednou z baktérií spôsobujúcich zápal mozgových blán. Základom je syntetický uhľovodíkový antigén.
Tím Garyho Steinberga zo Stanford University (USA) preukázal, že mozgové kmeňové bunky z ľudského plodu po transplantácii do mozgov potkanov s umelo vyvolanou porážkou prežívajú a migrujú do poškodenej oblasti, kde sa takmer z polovice menia na neuróny.
Jonathan Sebat z Cold Spring Harbor Laboratory (USA) s kolegami dokázal, že k rozdielnosti ľudí významne prispievajú odlišné počty kópií jednotlivých génov. Výskum sa týkal 70 génov v pozadí neurologických funkcií, regulácie rastu buniek a metabolizmu, ako aj niektorých chorôb.
