Pomerné zastúpenie prvkov v zrážkou roztopených horninách zo sibírskeho krátera Popigaj, ktoré vidno na hornej časti útesu dokazuje, že ho vytvorilo planétkovité teleso. FOTO - SCIENCE
Najväčší známy kráter z treťohôr nevznikol pri zrážke Zeme s kométou, ako sa od konca 90-tych rokov predpokladalo, ale s planétkou. Dvojica európskych bádateľov o tom teraz predložila dôkazy.
V geologických vrstvách z neskorého eocénu pred 36,5-34 miliónmi rokov je zvýšený obsah ľahkého izotopu hélia (hélium-3). Považuje sa to za doklad zvýšeného prísunu častíc medziplanetárneho prachu na Zem, najskôr pri jej zrážkach s menšími planetárnymi telesami.
Z dĺžky rozpätia sa usudzovalo na spŕšku komét vyslaných k Zemi nejakou gravitačnou poruchou vo vnútornej oblasti Oortovho kometárneho oblaku, ktorý obklopuje sféru veľkých planét slnečnej sústavy. Zrážkam Zeme s jadrami komét preto vedci pripísali vznik dvoch najväčších kráterov z tohto obdobia. Prvým je kráter Popigaj na severnej Sibíri (priemer 100 km), bol datovaný do doby pred 35,7 milióna rokov. Druhý kráter, Chesapeake Bay pri pobreží Virgínie (priemer 85 km), bol datovaný do doby pred 35,5 milióna rokov.
Geológovia Roald Tagle z Museum für Naturkunde v Berlíne a Philippe Claeys z Vrije Universiteit Brussel však tento scenár zmenili. Ako napísali v časopise Science, nevyhovuje pomernému zastúpeniu platinových prvkov vo vzorkách horniny roztavenej pri vzniku krátera Popigaj.
Vesmírne telesá všeobecne obsahujú viac prvkov zo skupiny platiny ako zemská kôra. V prípade Popigaja to bol až 15-násobok. Podrobnosti však nezodpovedajú meteoritom zo skupiny uhlíkatých chondritov, spájaných s kométami, ale meteoritom zo skupiny L-chondritov, ktorých materskými telesami sú planétky z vnútornej oblasti medzi Marsom a Jupiterom. Kráter Popigaj preto s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol nárazom asi päťkilometrovej planétky do Zeme. Podľa štatistiky sa čosi také udeje raz za približne 26 miliónov rokov.
Ako však vysvetliť kráter Chesapeake Bay, ktorý vznikol prakticky súčasne? Tagle s Claeysom sa domnievajú, že viaceré projektily mohla k Zemi v polovici treťohôr vyslať veľká zrážka dvoch telies v páse planétok. Fragmenty planétky rozpadnutej pri zrážke by vysvetlili vznik dvoch kráterov na Zemi krátko po sebe. Čosi podobné sa v páse planétok stalo už pred 480 miliónmi rokov.
